Čo prináša nová apoštolská konštitúcia o Rímskej kúrii Hlásajte evanjelium

Jedným z prvkov je vytvorenie Dikastéria pre evanjelizáciu spojením Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Prinášame stručný pohľad na nový dokument od Andreu Tornielliho a Sergia Centofantiho v ich článku publikovanom v talianskej sekcii Vatican News:

Dnes, na Slávnosť sv. Jozefa, bola promulgovaná nová apoštolská konštitúcia o Rímskej kúrii a jej službe Cirkvi a svetu s názvom Praedicate Evangelium. Je plodom dlhého procesu načúvania, ktorý sa začal generálnymi kongregáciami, ktoré predchádzali konkláve v roku 2013.  Praedicate Evangelium s rozsahom 250 článkov nahrádza apoštolskú konštitúciu Pastor bonus, ktorú promulgoval Ján Pavol II. 28. júna 1988 a v platnosti bola od 1. marca 1989.  

V najbližší pondelok 21. marca o 11.30 predstavia text konštitúcie v Tlačovom stredisku Svätej stolice prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro, sekretár Rady kardinálov Mons. Marco Mellino a jezuitský páter Gianfranco Ghirlanda, odborník na kánonické právo, emeritný profesor Pápežskej Gregorovej univerzity.

Ako bolo spomenuté, text je výsledkom dlhej kolegiálnej práce, ktorá sa začala na stretnutiach pred konkláve v roku 2013, spolu s Radou kardinálov, ktorá sa stretávala od októbra 2013 až do februára tohto roka, a pokračovala pod vedením pápeža s rozmanitým ďalším prispením od cirkví z celého sveta.

Je potrebné zdôrazniť, že nová apoštolská konštitúcia právne vyjadruje reformný proces, ktorý sa už takmer v plnej miere realizoval počas posledných deviatich rokov prostredníctvom zlúčení a úprav, ktoré viedli k vytvoreniu nových dikastérií. V texte dokumentu sa zdôrazňuje, že „Rímska kúria sa skladá zo Štátneho sekretariátu, dikastérií a orgánov, ktoré sú si právne rovné“.

Medzi najvýznamnejšiu novosť, ktorú dokument v tomto smere obsahuje, patrí vznik Dikastéria pre evanjelizáciu, ktoré je zjednotením Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, pričom obaja vedúci oddelení sa stanú pro-prefektmi, pretože prefektúra tohto nového dikastéria je vyhradená pápežovi. V dokumente sa uvádza: „Dikastériu pre evanjelizáciu predsedá priamo rímsky pápež“.

Novosťou je taktiež zriadenie Dikastéria pre charitatívnu službu, reprezentovanú úradom Apoštolskej charity (Elemosineria Apostolica), ktorá tak získava významnejšiu úlohu v Rímskej kúrii. V dokumente čítame: „Dikastérium pre charitatívnu službu, nazývané aj Apoštolská charita, je osobitným vyjadrením milosrdenstva a vychádzajúc z možností pre chudobných, zraniteľných a vyraďovaných, vykonáva v ktorejkoľvek časti sveta dielo podpory a pomoci voči nim v mene Rímskeho Pontifika, ktorý v prípadoch osobitnej núdze alebo inej potreby určuje osobne pomoc, ktorá bude pridelená.“

Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium ponajprv prezentuje dikastériá v nasledujúcom poradí: pre evanjelizáciu, pre náuku viery a pre charitatívnu služby.

Ďalšie zlúčenie sa týka Komisie pre ochranu maloletých, ktorá sa stáva súčasťou Dikastéria pre náuku viery, pričom naďalej funguje podľa vlastných noriem a má vlastného predsedu a sekretára.

Jedna podstatná časť dokumentu sa týka všeobecných princípov. V preambule sa pripomína, že každý kresťan je misionárskym učeníkom.

Medzi základné všeobecné princípy patrí špecifikácia, že každý – teda aj laik či laička – môže byť vymenovaný do riadiacich funkcií v Rímskej kúrii na základe zástupnej moci Petrovho nástupcu. V dokumente sa píše: „Každý kresťan je na základe krstu učeníkom-misionárom v tej miere, v akej sa stretol s Božou láskou v Ježišovi Kristovi. Nemôže sa to nezohľadniť v aktualizovaní Rímskej kúrie, ktorej reforma preto musí zabezpečiť zapojenie laičiek a laikov aj do riadiacich a zodpovedných funkcií.“

Okrem toho sa zdôrazňuje, že Rímska kúria je nástrojom v službe Rímskeho biskupa aj pre potreby univerzálnej Cirkvi, a teda aj biskupstiev a miestnych cirkví. Ako čítame v texte, „Rímska kúria nestojí medzi pápežom a biskupmi, ale slúži obom, spôsobmi zodpovedajúcimi ich povahe“. Ďalší významný bod sa týka spirituality, keď dokument píše, že členovia Rímskej kúrie sú tiež „misionárskymi učeníkmi“. Zvlášť sa zdôrazňuje synodalita ako bežný spôsob práce Rímskej kúrie, ako proces, ktorá už prebieha a ktorý treba stále viac rozvíjať.

Ďalšími aspektmi obsiahnutými v dokumente sú zdôraznenie definície Štátneho sekretariátu ako „pápežského sekretariátu“, presunutie Personálneho oddelenia kúrie pod Ekonomický sekretariát (Segreteria per l’Economia – SPE), ako aj usmernenie, že Správa majetku Apoštolskej stolice (APSA) musí byť činná cez aktivity vlastné Inštitútu pre náboženské diela.

Napokon sa stanovuje, že pre klerikov a rehoľníkov slúžiacich v Rímskej kúrii je mandát v úradoch Rímskej kúrie päťročný a môže byť obnovený na druhé päťročné obdobie, po ktorého uplynutí sa dotyční vrátia do diecéz alebo komunít, ku ktorým patria.

-mh, jb-