Kardinál Parolin: Pápež pôjde do Kanady objať pôvodné obyvateľstvo

Massimiliano Menichetti

Pápež František sa pripravuje na šesť intenzívnych dní, ktoré ho čakajú v Kanade. Očakáva ho celá krajina, sčasti zranená hrôzami minulosti, v ktorej pôvodné obyvateľstvo trpelo násilím a ožobračovaním v dôsledku koloniálnej mentality, ktorá vyjadrovala politiku a praktizovanie 

kultúrnej asimilácie, zameranej na zničenie identity domorodcov. Samotný pápež zopakoval, že táto návšteva bude „kajúcou púťou“, ktorá má „prispieť k už začatej ceste zmierenia a uzdravenia“. Po stretnutiach vo Vatikáne v uplynulých mesiacoch sa pápež František opäť dotkne bolesti a utrpenia komunít pôvodných obyvateľov. Bude prosiť o odpustenie, modliť sa a prinesie svetlo nádeje a zmierenia, ktoré nemožno oddeliť od hľadania pravdy, očisťovania pamäte a blízkosti obetiam zneužívania a násilia. V centre tejto 37. apoštolskej cesty Svätého Otca je aj stretnutie s kanadskou cirkvou, ktorá podobne ako v mnohých ďalších krajinách prežíva výzvu silne sekularizovaného prostredia. Pápež chce konkrétnym spôsobom ukázať svoju blízkosť trpiacim obyvateľom, „modliť sa s spolu nimi a stať sa pútnikom uprostred nich“, zdôrazňuje kardinál Pietro Parolin.

Vaša Eminencia, pápež František sa chystá do Kanady - je to vytúžená cesta?

Kard. Parolin:

Áno, určite je to veľmi vytúžená cesta, ktorej stredobodom bude stretnutie s pôvodným obyvateľstvom a miestnou cirkvou. Ako Svätý Otec pripomenul minulú nedeľu, hovoriac: «Prídem medzi vás predovšetkým v Ježišovom mene, aby som sa stretol s domorodými národmi a objal ich». Pápež pri viacerých príležitostiach prejavil veľkú pozornosť voči domorodým národom: mám na mysli viaceré návštevy počas jeho ciest, početné stretnutia vo Vatikáne a tiež apoštolskú exhortáciu Querida Amazonia (Milovaná Amazónia). V prípade kanadského pôvodného obyvateľstva, ako spresnil v nedeľu, ide o „kajúcu púť“ nadväzujúcu na stretnutia s niektorými jeho predstaviteľmi, ktoré absolvoval v Ríme v marci až apríli. Po vypočutí a úvodnom stretnutí sa teraz naskytá príležitosť na širšie zdieľanie: pápež bude niekoľko dní cestovať na miesta, ktoré sú od seba aj veľmi vzdialené, s túžbou navštíviť domorodé komunity na miestach, kde žijú. Určite nie je možné odpovedať na všetky pozvania a navštíviť všetky miesta, ale Svätý Otec je iste pohnutý túžbou prejaviť konkrétnu blízkosť. Aj tu by som povedal, že kľúčovým slovom je blízkosť: pápež nemá v úmysle len hovoriť slová, ale predovšetkým priblížiť sa, konkrétnym spôsobom prejaviť svoju blízkosť. Preto sa vydal na cestu, aby sa vlastnými rukami dotkol utrpenia týchto ľudí, aby sa s nimi modlil a stal sa medzi uprostred nich pútnikom.

V apríli Svätý Otec požiadal o odpustenie za účasť niektorých katolíkov na utrpení spôsobenom pôvodným obyvateľom, osobitne za tých, ktorí mali na konci 19. storočia a v posledných desaťročiach 20. storočia zodpovednosť v rámci internátnych škôl. Bude sa teda týchto šesť dní v Kanade niesť v duchu stretnutia, odpustenia a zmierenia? 

Kard. Parolin:

Ako si všetci pamätáme, na stretnutí 1. apríla pápež vyjadril zahanbenie a rozhorčenie nad konaním nemála kresťanov, ktorí sa namiesto vydávania evanjeliového svedectva prispôsobili koloniálnej mentalite a minulým vládnym politikám kultúrnej asimilácie, ktoré vážne poškodili komunity pôvodného obyvateľstva. Bolestivá bola osobitne úloha niektorých katolíkov v systéme tzv. rezidenčných škôl, ktorý viedol k odňatiu mnohých domorodých detí z ich rodín. Tento historický kontext určuje a charakterizuje kajúcny rozmer tejto cesty, ako som už spomenul, pri ktorej určite vyniknú témy 

uzdravenia rán a zmierenia. Ale nielen to, pretože stretnutia nadväzujúce na srdečné stretnutia, ktoré sa odohrali v Ríme, sa budú niesť aj v znamení bratstva a nádeje. A budú tiež v znamení úvah o role, ktorú aj dnes zohrávajú pôvodní obyvatelia. V skutočnosti môže byť pre všetkých prospešné znovuobjaviť mnohé z ich hodnôt a vštepovaných zásad. Mám na mysli napríklad pozornosť venovanú rodine a komunite, starostlivosť o stvorenstvo, dôležitosť, ktorú pripisujú spiritualite, silné puto medzi generáciami, úctu k starším ľuďom... V tejto súvislosti je pre pápeža zvlášť dôležité sláviť sviatok svätých Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov, práve v kontexte tejto cesty.

Petrov nástupca utvrdí Katolícku cirkev vo viere, na jeho výslovné želanie sa zúčastní na púti pri Jazere sv. Anny. Mohol by v krajine s veľkými zdrojmi, no nielen prírodnými, žiadať o nový evanjelizačný impulz?

Kard. Parolin:

Svätý Otec na každej svojej apoštolskej ceste a vo všeobecnosti vo svojej službe nielen utvrdzuje kresťanské spoločenstvo, ale túži byť a prejaviť sa ako brat vo viere spolu s Božím ľudom, pričom sa stáva pútnikom na miesta, ktoré navštevuje a k náboženským tradíciám, s ktorými sa stretáva. Preto si veľmi želal prežívať liturgické podujatie pri Jazere sv. Anny, ktoré pôvodní obyvatelia nazývajú „Božie jazero“. Už viac ako 

sto rokov sa tu konajú púte na počesť svätej Anny, Ježišovej starej mamy a v týchto vodách sa kúpu mnohí chorí a ľudia zranení na tele alebo na duchu. Na tomto osobitnom mieste a v kontexte veľmi pôsobivého prírodného prostredia bude pekné vrátiť sa v súvislosti s evanjelizáciou k prameňom viery. Pomyslime na Ježiša, ktorý uháša smäd a uzdravuje vlievajúc do sŕdc vodu Ducha Svätého, vodu prúdiacu do večného života. Zároveň, podobne ako v iných etapách ďalších ciest, pápež nezabudne pripomenúť naliehavosť evanjelizácie v silne sekularizovanom kontexte, apelujúc práve na výzvy, ktoré sekularizácia predstavuje pre naše pastoračné priority, pre naše spôsoby vyjadrovania sa a vo všeobecnosti pre náš spôsob, ako byť Cirkvou a svedčiť o viere v súčasnosti.

Mottom návštevy je „Kráčať spoločne“. Čo Svätý Otec očakáva od tejto cesty?

Kard. Parolin:

Toto motto okrem toho, že naznačuje cestu, ktorou sa vydali kanadské domorodé komunity, evokuje slovo „synoda“. Ako pápež často opakoval, synoda nie je príležitostná udalosť, ale skôr cirkevný štýl, ktorý sme všetci povolaní prijať v duchu evanjelia a prvých kresťanských spoločenstiev, štýl, ktorý nadobúda konkrétnu podobu vo vzájomnom počúvaní, v dialógu, v komunitnom pastoračnom rozlišovaní a v bratstve. Predpokladám, že práve v tomto duchu bude Svätý Otec opäť ohlasovať prorocké slovo evanjelia pozývajúce k utkávaniu bratstva, k budovaniu pokoja, k prekonávaniu rozdelení, ktoré sú často plodom nielen osobného egoizmu, ale aj pokrivených mentalít a vízií. V tomto zmysle, pripomínajúc dôležitosť vzájomnej lásky, Svätý Otec nepochybne dúfa, že bude môcť významne podporiť proces, ktorý Cirkev a kanadská spoločnosť už začali, na ceste zmierenia a uzdravenia. Proces, cestu, ktorá, vychádzajúc z „očistenia pamäte“, oživí túžbu po bratskej ceste, na ktorej sa budú svorne podieľať všetci - Cirkev i občianska spoločnosť. Tak ako v mnohých iných oblastiach, aj tu je dnes viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné „kráčať spoločne“: len tak je možné budovať a otvoriť sa budúcnosti plnej nádeje.

-zk-