Kardinál Parolin k vojne na Ukrajine: Vyhnúť sa akejkoľvek eskalácii

Z rozhovoru kardinála Pietra Parolina s novinárom talianskeho verejnoprávneho média Ignaziom Ingraom, ktoré odvysielala televízia RAI v spravodajskej relácii „TG1“ vo štvrtok večer 1. septembra, prinášame vybrané časti:

- Vaša Eminencia, blahoslavený Ján Pavol I. sa stále prihovára svetu poznačenému vojnou. „Chceme mier,“ povedal vo svojom prvom posolstve Urbi et Orbi a pri modlitbe Anjel Pána požiadal o modlitby za mier na Blízkom východe. Cirkev hovorí „nie“ každému násiliu, nech už prichádza z ktorejkoľvek strany.

„Na začiatku by som takisto zacitoval tento bod z posolstva Urbi et Orbi, jedného z tých šiestich „chceme", ktorými Ján Pavol I. začal svoj pontifikát. Citujem: „Podporovať všetky iniciatívy, ktoré môžu ochrániť a posilniť mier v nepokojnom svete“. Táto pozornosť a starostlivosť o mier boli jedným z ústredných bodov jeho krátkeho pontifikátu, spojeného predovšetkým s udalosťami v Camp Davide, čiže s hľadaním mieru medzi Židmi a Palestínčanmi, medzi Izraelom a Palestínou.

Boli to rôzne iniciatívy pápeža Lucianiho, predovšetkým modlitba Anjel Pána z 10. septembra 1978, kde pápež pripomenul, čo sa stalo v Camp Davide, a predovšetkým skutočnosť, že vedúci predstavitelia vyzvali ľudí modlť sa: teda nielen pracovať, ale aj zveriť toto úsilie o mier Pánovi. Bol to jeden z ťažiskových bodov jeho pontifikátu. Hovoril o tom už pár dní predtým pred diplomatickým zborom, keď povedal, že Cirkev nemá konkrétne riešenia, ktoré by mohla navrhnúť, ale má ducha, ktorého môže odovzdávať, a v jeho svetle sa dajú riešiť veľké problémy dnešného sveta.

A na záver tohto bodu by som rád citoval pápeža Františka, ktorý v predslove k dokumentom Lucianiho pontifikátu povedal, že Ján Pavol I. ukázal, ako veľmi Cirkvi leží na srdci mier.“

- Ján Pavol I. bol pastierom blízkym ľuďom, robotníkom, počnúc tými poslednými, ako pápež František. Aj v tomto smere je jeho posolstvo veľmi aktuálne: vo svete, ktorý sa vyznačuje rastúcou nerovnosťou, treba do centra pozornosti postaviť chudobných.

„Spomínam si, čo povedal benátsky patriarcha, keď sa ho opýtali, či v Benátkach ešte existuje spomienka na patriarchu Lucianiho. Aj preto, že to boli roky poznačené mnohými napätiami: boli to pokoncilové roky, obdobie protestov a tak ďalej, a Luciani sa ocitol uprostred toho všetkého, ale patriarcha povedal: „Najviac si ho pamätajú jednoduchí ľudia“. Tým vyjadril práve to, čo bolo jednou z hlavných charakteristík pápeža Lucianiho: byť pastierom blízkym ľuďom a pastierom pozorným ku konkrétnym potrebám ľudí, možno aj vďaka jeho minulosti, prostrediu, v ktorom vyrastal, poznačenému chudobou, stiesnenosťou, emigráciou.

Bol to skutočne pápež, ktorý venoval pozornosť chudobným a ktorý už chcel chudobnú Cirkev v službe chudobným, a to nielen ako službu individuálnej dobročinnosti, ale aj dobročinnosti celosvetovej. Luciani sa v tomto smere inšpiroval predovšetkým Montiniho magistériom (pápeža Pavla VI.) a najmä encyklikou Populorum progressio.“

- Je blahoslavený Ján Pavol I. vzorom pokory pre duchovných pastierov a pre všetkých kresťanov?

„Áno, v našom svete veľmi potrebujeme pokoru. Je to prvoradá cnosť. Vravieval: „Čo je prvou cnosťou pastora? Pokora. A druhou? Pokora. A treťou? Pokora. A štvrtou opäť pokora...“ Určite to bola jeho hlavná charakteristika. Z osobného hľadiska žil túto cnosť naplno, zvolil si ju za heslo. Vo svojom hesle „Humilitas“ si prial pokoru sv. Augustína a sv. Karola Boromejského.

V tejto súvislosti by som rád citoval dve vety: jednu od vtedajšieho kardinála Ratzingera, ktorý pripomenul, že Luciani sa nikdy neusiloval o významné posty v Cirkvi, a keď mu pripadli, vždy ich prežíval ako službu, a povedal to aj v súvislosti s pontifikátom: „Nečakal som to“. A potom to, čo povedal Benedikt XVI., že pokora je duchovným dedičstvom, ktoré Ján Pavol I. zanecháva svetu.“

(...)

- Hovorili sme o Jánovi Pavlovi I. a mieri. Dnes sme svedkami delikátneho postoja Cirkvi ohľadom vojny na Ukrajine, medzi potrebou dovolávať sa mieru a potrebou rozlišovať zodpovednosti. Ako sa ako štátny tajomník pozeráte na to, čo sa deje?

„Pozerám sa na to s mimoriadnym znepokojením, pretože táto vojna sa vlečie už veľmi dlho, uplynulo už šesť mesiacov od začiatku tohto konfliktu so všetkými hrôzami, ktoré táto vojna prináša: v nedávnom komuniké Svätej stolice boli použité veľmi silné prívlastky na jej hodnotenie, myslím si, že odrážajú aj môj osobný postoj a celý postoj a cítenie Svätej stolice, počnúc Svätým Otcom. Predovšetkým obavu vzhľadom na to, že nevidno perspektívy a možnosti riešenia prostredníctvom rokovania. To nás najviac znepokojuje a napĺňa obavami.

Zostávame vždy k dispozícii v tom zmysle, že nikomu nezatvárame dvere a snažíme sa ponúknuť všetkým zúčastneným, protagonistom, možnosť nájsť neutrálnu pôdu, na ktorej by sa mohli stretnúť a na ktorej by mohli hľadať riešenie, ktoré by bolo, ako povedal Ján Pavol I. o dohodách z Camp Davidu, „riešením spravodlivým a úplným“. To znamená riešenie, ktoré bude spravodlivé v tom zmysle, že uspokojí potreby všetkých - čo je niečo nesmierne ťažké, tak trochu ako kvadratúra kruhu, ale musí tu byť aspoň vypätie k tomu -, a ktoré bude úplné, to znamená, že bude riešiť všetky problémy, aby sa tak nedal zrod novým problémom a novým konfliktom.“

- Inšpektori MAAE (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) sú momentálne v Záporoží. Všeobecne panujú obavy z jadrovej katastrofy.

„Apelujeme na to, aby sme sa skutočne vyhli akejkoľvek eskalácii, najmä pokiaľ ide o použitie jadrovej sily, pretože vieme, aké dôsledky by nás čakali, ak by sme čo i len omylom urobili chybný krok týmto smerom. Apel je stále rovnaký: na múdrosť, na umiernenosť, na hľadanie mierových riešení. A chcel by som zopakovať to, čo povedali pápeži, čo povedal Pius XII. a opakovali to všetci pápeži. S mierom sa nič nestráca, s vojnou sa stráca všetko a my to zažívame.“

(...)

V závere rozhovoru odpovedal kard. Parolin aj na otázku o blížiacich sa voľbách v Taliansku. Tamojšej politike zaželal väčšiu schopnosť počúvať ľudí, pričom poukázal na prebiehajúci synodálny proces v Cirkvi. Pripomenul aj významný verejný prínos katolíkov inšpirovaných hodnotami sociálnej náuky Cirkvi, a to s rešpektovaním rozličnosti politických strán.

(Zdroj) -jb-