Synoda biskupov vydala posolstvo k 60. výročiu koncilu: Synodalita je koncilová téma

Posolstvo vydané dnes, 10. októbra, rok od otvorenia synodálneho procesu 2021-2023, sa začína zdôraznením úlohy Biskupskej synody ako ovocia a pokračovania Druhého vatikánskeho koncilu:

„Šesťdesiate výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu je momentom osobitnej milosti aj pre synodu, ktorá predstavuje ovocie tohto ekumenického zhromaždenia, ba jedno z jeho „najcennejších dedičstiev“ (František, Apoštolská konštitúcia Episcopalis communio, 15. sept. 2018, 1). Synodus Episcoporum totiž ustanovil svätý Pavol VI. na začiatku štvrtého a posledného obdobia koncilu (15. septembra 1965), čím vyhovel požiadavkám mnohých koncilových otcov.

Cieľom synody bolo a zostáva predĺžiť v živote a poslaní Cirkvi štýl Druhého vatikánskeho koncilu, ako aj podporovať v Božom ľude živé osvojenie si jeho učenia s vedomím, že tento koncil predstavuje „veľkú milosť, z ktorej Cirkev čerpala úžitok v 20. storočí“ (Ján Pavol II., Apoštolský list Novo millennio ineunte, 6. jan. 2001, 57). Táto úloha ešte zďaleka nie je vyčerpaná, keďže recepcia koncilového magistéria je prebiehajúcim procesom, dokonca v niektorých aspektoch je ešte v počiatkoch.“

Posolstvo poukazuje na skutočnosť, 

že aj jednotlivé synodálne zhromaždenia v priebehu uplynulých desaťročí „boli všetky, každé svojím spôsobom, preniknuté životnou silou koncilu, ktorého učenie zakaždým prehlbovali, odhaľovali jeho potenciál pre nové scenáre, napomáhali inkulturácii uprostred rôznych národov“. V texte posolstva ďalej čítame:

„Aj prebiehajúci synodálny proces, venovaný „synodalite v živote a poslaní Cirkvi“, zapadá do línie koncilu. Synodalita je v plne miere koncilovou témou, aj keď sa tento termín, ktorý vznikol nedávno, v dokumentoch tohto ekumenického zhromaždenia výslovne nenachádza. Magnou chartou synody 2021-2023 je učenie koncilu o Cirkvi, osobitne jeho teológia Božieho ľudu, ľudu, ktorý „žije v podmienkach dôstojnosti a slobody Božích detí, v ktorých srdci prebýva Duch Svätý ako v chráme“ (Vieroučná konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Lumen gentium, 9).

Koniec koncov, „spoločenstvo, spoluúčasť a misia“ - pojmy, ktoré si pápež František želal zahrnúť do samotného názvu synodálnej cesty, čím z nich urobil takpovediac kľúčové slová - sú výsostne koncilovými slovami. Cirkev, o akej sme povolaní snívať a ju budovať, je spoločenstvom žien a mužov, ktorých spája jedna viera, spoločný krst a tá istá Eucharistia, na obraz Boha-Trojice: žien a mužov, ktorí sa spoločne, v rozmanitosti prijatých služieb a chariziem aktívne podieľajú na budovaní Božieho kráľovstva s misionárskou túžbou prinášať všetkým radostné svedectvo o Kristovi, jedinom Spasiteľovi sveta.“

-jb-