Rozhovor s kardinálom Parolinom pred cestou pápeža do Bahrajnu

Pápež bude v Bahrajne od 3. do 6. novembra. Navštívi mestá Manama a Awali, kde sa zúčastní na „Bahrajnskom fóre pre dialóg: Východ a Západ pre ľudské spolunažívanie“. Medzi hlavné podujatia bude patriť svätá omša na bahrajnskom národnom štadióne a stretnutie s mladými v škole založenej rehoľníčkami.

Kardinál Pietro Parolin odpovedal na nasledujúce otázky Massimiliana Menichettiho:

- Vaša eminencia, František bude prvým pápežom, ktorý navštívi Bahrajn. Ako sa zrodila táto návšteva?

Návšteva sa zrodila z pozvania, ktoré bahrajnský kráľ adresoval Svätému Otcovi 

najprv neformálnym spôsobom a potom ho konkretizoval a formalizoval v osobnom liste. Zároveň sa uskutoční v súvislosti s fórom dialógu pre mierové spolunažívanie. K pozvaniu kráľa sa potom pridalo aj pozvanie miestnej cirkvi v osobe apoštolského administrátora, Mons. Hindera. Rád by som využil tento rozhovor, ktorý predchádza pápežovej návšteve, aby som vyjadril hlbokú vďačnosť bahrajnskému kráľovi a tamojším autoritám, ako aj Cirkvi v Bahrajne za toto pozvanie a za prípravy, ktoré vykonávajú pre príchodom Svätého Otca, za pohostinnosť, ktorú mu preukážu.

- Pápež sa zúčastní na záverečnej fáze fóra venovaného dialógu pre ľudské spolunažívanie medzi Východom a Západom: aké posolstvo chce komunikovať v súčasnom svetovom kontexte?

Myslím si, že posolstvo tohto fóra a účasti Svätého Otca na ňom je dosť jasné. Je to znak jednoty v mimoriadne chúlostivom, zložitom a v istom zmysle tragickom momente našich dejín. Je to pozvanie k dialógu, pozvanie k stretnutiu medzi Východom a Západom v realite, akou je Bahrajn, ktorý je multietnický, mnohokultúrny a mnohonáboženský, a teda ide o schopnosť žiť pospolu, schopnosť spolupracovať aj v zmiešanej realite, akou je táto krajina.

Pri tejto istej príležitosti sa uskutočnia aj dve stretnutia – jedno je s Moslimskou radou starších - čo je organizácia zastupujúca moslimských náboženských vodcov, ktorí sa zasadzujú za dialóg a rešpektovanie náboženstiev – a potom aj ekumenické stretnutie, na ktorom sa zíde mnoho zástupcov z rôznych krajín. Signál je však vždy rovnaký: vo svete, ktorý charakterizujú napätia, protiklady, konflikty, je tu posolstvo jednoty, súdržnosti a mieru.

- Pápežova prítomnosť na fóre privádza k spomienkam na Abú Zabí, na Dokument o ľudskom bratstve pre mier a spolužitie vo svete. Tento text v kontinuite s magistériom pápežov potvrdzuje, že Božie meno sa nikdy nesmie používať na ospravedlňovanie násilia a vojny. Aký význam má toto posolstvo dnes?

Zdá sa mi, že má veľký význam a je akousi červenou niťou, ktorá spája všetky cesty pápeža, ktoré vykonal do týchto krajín, spomeňme si na tú poslednú do Kazachstanu. Môžeme sa však napríklad vrátiť aj k jeho minuloročnej ceste do Iraku alebo ešte predtým do Arabských emirátov, Maroka, Egypta a Azerbajdžanu. A táto červená niť jednoducho hovorí, že medzi Bohom a nenávisťou, medzi náboženstvom a násilím je absolútna nezlučiteľnosť, nemožnosť akéhokoľvek kontaktu a zmierenia, pretože kto akceptuje nenávisť a násilie, deformuje samotnú podstatu náboženstva.

A predovšetkým v Kazachstane pápež zdôraznil dva body, ktoré je podľa mňa dôležité tu vyzdvihnúť: na jednej strane očistenie, to znamená, že vždy existuje aj pokušenie manipulovať náboženstvom a niekedy ho použiť na ciele, ktoré nie sú náboženské, teda na účely moci, na účely útlaku. Pápež teda vyzýva k tomuto hlbokému očisteniu. A zároveň sa zjednotiť: skutočne náboženstvá môžu v tomto zmysle spolupracovať, a práve takto sa odstráni akékoľvek nedorozumenie, aby sa náboženstvo navždy stalo faktorom zmierenia, faktorom mieru, faktorom súdržnosti a harmónie.

- Inklúzia a úcta k ľudskému životu sú cesty, na ktoré sa pápež vždy odvoláva a o ktorých svedčí: aký význam majú pre túto cestu do Bahrajnu?

Majú rovnaký význam ako vždy. Pápež tlmočí hlboké očakávania mnohých ľudí, ktorí sa nestretávajú s rešpektovaním svojich práv, svojich základných práv na život, na začlenenie, na podiel na bohatstve zeme. A tak aj tu bude pápež hlasom tých, ktorí nemajú hlas, a vyjde v ústrety ľuďom, ktorí sú v istom zmysle na periférii. Zdá sa mi však, že tieto hodnoty sú proklamované v samotnej ústave krajiny, ktorá hovorí o vyhýbaní sa akejkoľvek diskriminácii na základe akéhokoľvek prvku.

V Bahrajne je hlavným náboženstvom islam, katolíci sú v malej menšine. Aké sú vzťahy medzi Svätou stolicou a touto krajinou Perzského zálivu?

Áno, je to tak, v Bahrajne je islam štátnym náboženstvom a šaría je hlavným prameňom práva. Kresťanská komunita tvorí asi desať percent obyvateľstva a katolíkov je tu 80 až 100 tisíc. Vzťahy so Svätou stolicou boli nadviazané v roku 2000 a myslím si, že sú dobré. Zo strany štátnych orgánov sa vždy prejavoval rešpekt a spolupráca s katolíkmi, tak s veriacimi, ako aj s apoštolským vikárom. Pápežova návšteva bude slúžiť práve na stretnutie s týmto spoločenstvom a na jeho povzbudenie v jeho živote a svedectve.

- Pápež bude v mestách Manama a Awali. Pred rokom tu bola posvätená Katedrála Našej Panej Arábie: základný kameň tohto kostola - tehlu zo Svätej brány Baziliky sv. Petra - daroval práve pápež František...

Áno, existuje veľmi úzke puto prostredníctvom tohto symbolického kameňa, ktorý tvorí základ tohto chrámu. Tento kostol je dôležitý. Je významný pre komunitu, ktorá potrebuje miesto na bohoslužbu, kde môže prežívať svoju vieru na úrovni slávenia. Je však významný aj ako prejav úcty a pozornosti, ako som spomínal, zo strany orgánov krajiny voči kresťanskému spoločenstvu. Je to teda pekný symbol, ale aj konkrétna skutočnosť toho, čo tu bolo doteraz a nádejame sa, že to bude ešte vo väčšej miere postojom ku kresťanskému spoločenstvu.

(Zdroj) -zk, jb-