Kardinál Parolin: Európa jednotná tvárou v tvár výzvam

Massimiliano Menichetti

Je potrebné, aby Európa čo najskôr našla konsenzus o novej dohode o migrácii a azyle. V rozhovore pre vatikánske médiá to povedal kardinál štátny sekretár Pietro Parolin v predvečer apoštolskej cesty pápeža Františka do Marseille, ktorá sa uskutoční 22. a 23. septembra pri príležitosti ukončenia „Stredomorských stretnutí“. „Všetky európske krajiny,“ zdôraznil kardinál, „musia spoločne prevziať zodpovednosť za situáciu v Stredozemnom mori, ďaleko od hesiel a protikladov, majúc na pamäti viac tváre ako čísla zložitého a dramatického problému“.

Vaša Eminencia, pápež bude v Marseille na „Stredomorských stretnutiach“, kde sa stretnú katolícki biskupi 30 stredomorských krajín spolu s niekoľkými starostami a mladými ľuďmi. Čo im prinesie pápež?

Svätý Otec prijal pozvanie zúčastniť sa na tomto treťom ročníku „Stredomorských stretnutí“, ktorý nasleduje po stretnutiach v Bari a Florencii, pretože ho považuje za vzácnu príležitosť na zdieľanie a budovanie spoločného dobra. „Stredomorské stretnutia“ totiž v kontexte, ktorý takmer jedinečným spôsobom spája rôzne územia, národy, dejiny a náboženstvá, podporujú jednotu pri čelení spoločným a rozhodujúcim výzvam pre budúcnosť, ktorá, či sa nám to páči, alebo nie, bude spoločná, alebo nie, ako nám to pápež opakovane pripomenul. Verím, že Svätý Otec chce v Marseille vydať svedectvo o tomto duchu súdržnosti a konkrétnosti. V Stredomorí momentálne prevláda diskusia spojená s otázkou migrácie, kde sa okrem ťažkostí ukazuje práve potreba riešiť problémy spoločne a s ďalekosiahlymi víziami, nielen ako mimoriadne situácie, ku ktorým sa každý snaží pristupovať podľa svojich partikulárnych záujmov.

Ako budovať prijatie, dialóg a mier vo svete, ktorý má problém rozpoznať tvár tých, ktorí sú v núdzi?

Povedal by som, že práve tým, že začneme vážne a aktívne veriť v dialóg, ktorý nie je užitočným nástrojom na presadzovanie vlastných postojov, ale je otvorenou cestou k hľadaniu spoločných riešení. Povedali ste, že svet má problém rozpoznať tvár tých, ktorí sú v núdzi, a to je pravda: toľko problémov sa, žiaľ, rieši skôr na základe „čísel“ než na základe „tvárí“. Keď premýšľame o dráme migrantov, musíme namiesto toho vychádzať z priority ľudskej dôstojnosti pred akýmikoľvek inými úvahami, akokoľvek legitímnymi, a vyhnúť sa ideologickému mysleniu, pred ktorým varuje pápež a ktoré stavia teórie, často propagandistické, pred realitu faktov. Migračná otázka je komplexný jav, ktorý nemá jednoduché a okamžité riešenia a ktorý by sa nemal riešiť prostredníctvom hesiel a sľubov, ale ako pred niekoľkými dňami pripomenul aj Vysoký komisár OSN pre utečencov, prostredníctvom „jednotných opatrení“, ktoré skutočne vyčlenia zdroje na zabezpečenie lepších podmienok prijímania, mieru a stability.

Vojny, chudoba a násilie často rozhodujú o potrebe opustiť vlastnú krajinu. Vaša Eminencia, aké konkrétne kroky by sa mali podniknúť na prebudenie medzinárodného spoločenstva?

Aj keď práve vojny, chudoba a násilie rozhodujú o odchode z vlastnej krajiny, nemôžeme zabúdať, že ich spôsobujú tí, ktorí páchajú násilie, tí, ktorí vyvolávajú konflikty, tí, ktorí prijímajú politické rozhodnutia, ktorých cieľom nie je spoločné dobro. Prvým krokom je preto prevziať zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré robíme každý deň v našich domovoch, v našich rodinách, medzi priateľmi, v práci, v škole, v našej spoločnosti a v našich vládach. Krízy teda nie sú náhodné, ale sú záležitosťou osobných a kolektívnych rozhodnutí. Povedal by som, že je potrebné obrátenie ako východisko pre pozitívne politické návrhy, investície a sociálne projekty zamerané na budovanie kultúry lásky a bratskej spoločnosti, kde ľudia nie sú nútení utekať, ale môžu žiť v mieri, bezpečí a prosperite.

V posledných dňoch sa na talianskom pobreží, najmä na ostrove Lampedusa, zintenzívnilo vyloďovanie migrantov. Čo povedať obyvateľom ostrova, ktorí ich vždy vítali, ale už roky žiadajú, aby neboli v tom ponechaní sami?

V prvom rade, žiadny dobrý skutok nie je zbytočný, žiadne gesto lásky a dobročinnosti, nie je zbytočné. Kristus je prítomný v našich pokusoch milovať a starať sa o tých najmenších medzi nami a v každom skutku veľkodušnosti sa s ním stretávame a zakúšame jeho prítomnosť. Tí, ktorí sa angažujú v starostlivosti o migrantov a utečencov, však nemôžu zostať sami, aby čelili týmto situáciám bez podpory vlád. Potrebujú solidaritu na národnej a medzinárodnej úrovni. V súčasnosti sa na politickej úrovni diskutuje o nejednom akčnom pláne. Nielen v Taliansku, ale aj v Európe. Do úvahy prichádzajú rôzne rozvojové projekty v Afrike aj Nový pakt o migrácii a azyle. V súvislosti s paktom je potrebné čo najskôr nájsť konsenzus. Všetky európske krajiny musia spoločne prevziať zodpovednosť za situáciu v Stredomorí.

Keď sa hovorí o migračných tokoch, vzniká dojem, že sme vždy „v roku nula“, namiesto toho existujú zavedené modely integrácie a prijímania. Ako dôležité je ich uplatňovanie a pozitívna komunikácia?

Existujú osvedčené postupy a akčné plány, nezačíname od nuly. Existujú modely, ktoré môžu zabezpečiť, aby migrácia prebiehala bezpečne, riadne a pravidelne. Preto sme všetci vyzvaní, aby sme prekročili rámec rétoriky a prijali účinné politiky, ktoré zabránia nadmernému zaťaženiu systému prijímania migrantov a podporia prácu ľudí v teréne.

Čo sa očakáva od stretnutia v Marseille?

Povedal by som, že samotný názov stretnutia „Mozaika nádeje“ dobre vystihuje očakávania. V skutočnosti ide o oživenie nádeje, a to - v čase, keď sa vníma atmosféra veľkej netolerancie a ľahostajnosti - spoločne, priblížením sa k základným témam, okolo ktorých nepomáhajú strany a protiklady, ale spolupráca a dobrá vôľa. Mám na mysli fenomén migrácie, ale aj výzvy týkajúce sa mieru, klimatických zmien, boja proti hladu... V tomto zmysle predstavuje marseillské stretnutie prostredníctvom spoločnej práce cirkevných a občianskych predstaviteľov príležitosť na konkrétnu podporu nádeje.