Čože je človek

Toto zasadnutie akadémie nadväzuje na predchádzajúce, počas ktorých sa v minulých rokoch účastníci zaoberali ako nosnými témami: otázkami ochrany ľudského zdravia v globálnej perspektíve (v rokoch 2018 a 2021), správnemu vytváraniu a využitiu robotov, autonómnych systémov umelej inteligencie (2019) a nových technológii (v rokoch 2020, 2023) v prospech ľudského života a spoločného dobra. Na pozadí týchto veľkých tém sa ozýva základná otázka ohľadom podstaty človeka a jeho života, čo zdôraznil pápež František aj vo svojom novoročnom posolstve k 57. svetovému dňu pokoja, v ktorom sa venoval aktuálnej téme správneho používania systémov umelej inteligencie pre spoločné dobro.

Na toto posolstvo nadviazal pápež František aj vo svojom príhovore pre členov Pápežskej akadémie pre život a pre hlavných prednášateľov na jej plenárnom zasadnutí, s ktorými sa stretol na audiencii v pondelok doobeda 12. februára. Pápež František ich povzbudil v ďalšom medzi- a nad-odborovom bádaní ohľadom podstaty ľudského života a pri jeho bezpodmienečnej ochrane v súčasných podmienkach radikálnych zmien. Po stretnutí s pápežom a po oficiálnom otvorení plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život nasledovala hlavná prednáška Williama Desmonda. Tento profesor filozofie na Katolíckej univerzite v belgickom Leuven sa zamyslel nad otázkou človeka z rozličných prístupov poznania.

V pondelok 12. februára poobede nasledovali ďalšie prednášky, ktorých autori sa zamýšľali, ako pristupovať k otázke podstaty človeka a jeho života v súvislosti s vynárajúcimi sa systémami umelej inteligencie v súčasných sociálnych a ekonomických podmienkach. Nové technológie ako výdobytky ľudskej vynaliezavosti majú byť v službe ľudskému životu a zdraviu, nesmú sa zneužívať v prospech sebeckého vylepšovania, majú by k dispozícii všetkým bez vylučovania pre spoločné dobro. V tejto súvislosti nám umenie môže pedagogicky pomôcť priblížiť sa k tajomstvu ľudského života prostredníctvom tých umeleckých diel, ktoré zodpovedajú ceste pravej krásy.

V utorok 13. februára ráno sa prostredníctvom internetového spojenia prihovorila účastníkom pracovného stretnutia biochemická profesorka Katalin Karikó, ktorá dostala v minulom roku spolu s Drewom Weissmanom Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Švédsky Karolínsky inštitút im ju udelil za ich objavy, ktoré umožnili vývoj účinných vakcín pomocou mediátorovej ribonukleovej kyseliny proti vírusovému infekčnému ochoreniu COVID-19. Pápež František vymenoval 10. februára t.r. túto americkú profesorku maďarského pôvodu za novú členku Pápežskej akadémie za život. Profesorka Karikó vyjadrila pápežovi hlbokú vďačnosť za toto menovanie a na základe svojej mnohoročnej vedecko-výskumnej skúsenosti povzbudila účastníkov workshopu k ďalšiemu úspešnému bádaniu vo vedných odboroch, ktorým sa venujú.

Následne sa konali ďalšie panelové diskusie, v rámci ktorých sa prednášatelia a diskutéri zamýšľali nad otázkou človeka a jeho života z rozličných hľadísk: biologicko-evolučného, neurologického, environmentálneho, filozofického a teologického. Všeobecne sa uznáva, že z evolučného hľadiska sa biologický druh Homo sapiens vyvinul približne pred 300 000 rokmi; je preto mladý v porovnaní s vynorením samotného rodu Homo spred 6 miliónov rokov. Tento prírodovedný názor neprotirečí biblickému posolstvu o Božom stvorení človeka (porov. Gn 1-2; Ž 139), ktorému sa venovali príspevky účastníkov workshopu v utorok 13. februára poobede.

Na záver dvojdňového podujatia v utorok 13. februára večer odovzdal predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia výročnú cenu akadémie s názvom Strážca života haitskej lekárke Marie Guerda Coicou za jej humanitárny a vedecký prínos v prospech núdznych v jej krajine. V stredu 14. februára sa konalo neverejné zasadnutie tejto pápežskej akadémie. Na celom podujatí sa zo Slovenska zúčastnil profesor Jozef Glasa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a znalec Bioetickej subkomisie pri Teologickej komisii Konferencie biskupov Slovenska.

Účastníci workshopu (prednášatelia i diskutujúci) sa zhodli na tom, že človek vyjadruje  jedinečnosť svojho života z rozličných hľadísk bádania. K tejto vlastnej originálnej jedinečnosti sa dokážeme priblížiť skrze telo, ktoré je súčasťou nášho jestvovania, z rozličných hľadísk. Biologické telo je akoby bránou, ktorou vstupujeme do tajomstva našej bytosti. Skrze telo sa dotýkame nášho biologického organizmu, ktorý komunikuje so svojím vnútorným a vonkajším prostredím. Ničiť telo znamená ničiť nielen človeka, ale aj prírodu, lebo človek je jej súčasťou ako Adam, stvorený zo zeme Ničiť životné prostredie znamená ohroziť život človeka na zemi. Skrze telo človek vstupuje do svojho vnútra. Skrze telo človek objavuje svoje hlbšie dimenzie citového, duševného a duchovného prežívania. Skrze telo si človek uvedomuje aj svoju obmedzenosť, zraniteľnosť a krehkosť, ako sme to mohli globálne zakúsiť počas nedávnej pandémie, a ako to neustále prežívame v situáciách núdze a utrpenia.

Skrze telo človek vstupuje aktívne do vzťahu nielen k sebe samému, ale aj k druhým ľuďom, aby vytváral s nimi spoločenstvá v pravde a láske. Platí to zvlášť pre rodinu, postavenú na manželstve, ktorá je prvým miesto boja medzi falošnou kultúrou smrti a pravou kultúrou života. Rodina, postavená na manželstve, je prvou a základnou štruktúrou, ktorá slúži ľudskej a sociálnej ekológii. V jej lone „dostáva človek prvé a určujúce poznatky o pravde a dobre, učí sa, čo je milovať a byť milovaný a čo konkrétne znamená byť osobou“, ako prorocky napísal sv. Ján Pavol II. pred 33 rokmi v encyklike pri príležitosti 100. výročia encykliky Leva XIII. Rerum novarum o robotníckej otázke (Centesimus annus, 1. mája 1991, čl. 38-39).

Na záver svojho novoročného posolstva k 57. svetovému dňu pokoja vyjadril pápež František nádej, že súčasný rýchly vedecký technicko-technologický rozvoj neprehĺbi mnohé nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré sú už vo svete prítomné, ale prispeje k ich ukončeniu a „zmierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré sužujú ľudskú rodinu. Kiež kresťania, veriaci rôznych náboženstiev a tiež muži a ženy dobrej vôle svorne spolupracujú s cieľom využiť všetky príležitosti a čeliť výzvam, ktoré digitálna revolúcia prináša, aby budúcim generáciám zanechali solidárnejší, spravodlivejší a pokojnejší svet.“

Doc. ThDr. Michal Vivoda, PhD.