Jubileum 2025: V Ríme sa chystajú ďalšie kultúrne podujatia

Antonella Palermo, Zuzana Klimanová – Vatican News

Okrem hudby, výstav a premietania filmov bol spustený aj projekt „In Cammino“ (Na ceste) – moderná púť 14 najväčšími opátstvami Európy, ktorý žne veľký úspech. Pripomeňme, že 9. mája, na Slávnosť Nanebovstúpenia Pána, je naplánované zverejnenie pápežskej buly k jubilejnému roku.

Koncerty

V nasledujúcich mesiacoch sa uskutočnia tri koncerty. Prvým bude slávne dielo Mesiáš od G. F. Händela – celé zaznie 28. apríla v rímskom kostole sv. Ignáca z Loyoly. „Je to známe dielo, avšak nie vždy sa realizuje v plnom rozsahu. Händel ho skomponoval v roku 1741 a počas 

tohto veľkonočného obdobia zaznie aj jedna z jeho najznámejších skladieb Aleluja“. Toto nadčasové majstrovské dielo bude predstavené v podaní florentského súboru „Musici del Gran Principe“ pod vedením mladého dirigenta Samuela Lastrucciho.

Druhý koncert sa uskutoční 3. novembra v Auditóriu na Via della Conciliazione, kde vystúpi talianska Národná akadémia sv. Cecílie (Accademia Nazionale di Santa Cecilia). Orchester pod vedením maestra Jadera Bignaminiho, v súčasnosti hudobného riaditeľa Detroitského symfonického orchestra, uvedie Piatu symfóniu Dimitrija Šostakoviča, skomponovanú v roku 1937, „málo známu širokej verejnosti, avšak nápadnú svojou intenzívnou dramatickosťou“.

Krátko pred otvorením Svätej brány, 22. decembra, opäť v rímskom kostole sv. Ignáca, zaznie niekoľko polyfónnych skladieb Palestrinu, Perosiho a Bartolucciho v podaní zboru Cappella Sistina pod taktovkou maestra Marcosa Pavana.

Z tlačovej konferencie

Výstavy

Kňaz Alessio Geretti, ktorý je externým spolupracovníkom Dikastéria pre evanjelizáciu, predstavil chystajúce sa výstavy. Koncom roka 2024 sa v rímskom Kostole sv. Agnesy v agónii na Piazza Navona bude konať výstava byzantských ikon ruskej, ukrajinskej či sýrskej tradície. Výstava, ktorá sa uskutoční v spolupráci s Vatikánskymi múzeami, bude v sakristii kostola. Ide o „obrazy plné pokoja vo svete plnom vojny“, uviedol duchovný otec Geretti, pričom dodal: „Nachádzame sa v dobe nadmerného obliehania obrazmi, ktoré nás vyzývajú k rýchlej a povrchnej konzumácii bez ich zvnútornenia“. Ikony istým spôsobom brzdia toto „násilie“.

Začiatkom roka 2025 (medzi novembrom 2024 a januárom 2025) sa ďalej uskutočnia výstavy diel Salvadora Dalího a Marca Chagalla. Chagall, ktorý pochádzal zo židovskej tradície a rozvinul mystiku každodennosti, vo veľkej miere čerpal zo Svätého písma, ktoré bolo pre neho veľkým zdrojom inšpirácie. „Bol azda jedným z mála v židovskom svete, ktorý jednoznačne spoznal čaro Krista“, vysvetlil otec Geretti.

Salvador Dalí, „nie práve regulárny katolík“, namaľoval mnoho kresťanských tém. Je preto významným umelcom aj z hľadiska jeho osobnej cesty, ktorá ho priblížila k viere: španielska občianska vojna, kontemplácia Velasquezovho Mŕtveho Krista, stretnutie sa s karmelitánom, ktorý bol veľkým znalcom sv. Jána od Kríža, poznamenal kňaz Alessio Geretti.

Filmy

Vice-kancelár Pápežskej akadémie vied a sociálnych vied Mons. Dario Edoardo Viganò predstavil filmy, ktoré sa budú premietať v rámci projektu „Jubileum je kultúra“. Pôjde o filmovú prehliadku s názvom „Tváre a protitváre nádeje“, ktorá sa začne 14. apríla v rímskom Cinema delle Province filmom z roku 1945 „La porta del cielo“ (Nebeská brána) z dielne Vittoria De Sicu a Cesareho Zavattiniho, v nedávno zreštaurovanej kópii. 

Tento film rozpráva o púti chorých ľudí do mariánskej svätyne v Lorete. Nakrúcal sa od marca do júna 1944, počas nacisticko-fašistickej okupácie hlavného mesta, v Ríme v bazilike Sv. Pavla za hradbami. Na nakrúcaní filmu sa podieľal aj Giovanni Battista Montini, budúci pápež Pavol VI. vtedy substitút na Štátnom sekretariáte, ktorý niekoľkokrát navštívil miesto, kde sa film nakrúcal. Je to „znak osobitnej starostlivosti zo strany Svätej stolice“, zdôraznil Mons. Viganò.

Vyzývajúc 500 komunitných kinosál v Taliansku, aby zopakovali iniciatívu rímskej diecézy, Mons. Viganò spomenul ďalšie vybrané filmy: On life (2023) od Jamesa Hawesa s držiteľom Oscara Anthonym Hopkinsom v úlohe anglického filantropa Nicholasa Wintona, La chimera (2023) od Alice Rohrwacher s Joshom O'Connorom a Isabellou Rosselliniovou, Perfect Days (2023) od Wima Wendersa, Leaves in the wind (2023) od Akiho Kaurismäkiho. Medzi staršími titulmi sú: L'intrepido (2013) Gianniho Amelia; Silence (2916) od Martina Scorzeseho; Chiara (2002) od Susanny Nicchiarelliovej; Il concerto (2009) od Radu Mihăileanu. Susanna Nicchiarelliová a Radu Mihăileanu budú prítomní pre dialóg s divákmi. Festival uzavrie film Cristo proibito (1951) od režiséra Curzia Malaparteho.