Vatikán udelil „nulla osta“ posolstvám o Svätej Trojici - zdroji milosrdenstva

Vatican News

Vďaka nadobudnutiu platnosti nových noriem na rozlišovanie údajných nadprirodzených javov Dikastérium pre náuku viery udelilo ďalšie schválenie - nulla osta. Tentoraz sa vzťahuje na duchovnú skúsenosť Svätyne Maccio vo Villa Guardia v severotalianskej oblasti Como. Ide o miesto, kde Gioacchino Genovese, učiteľ hudby a vedúci zboru, ženatý muž a otec dvoch dcér, začal v roku 2000 vnímať prostredníctvom „intelektuálnych vízií“ „živú prítomnosť tajomstva Najsvätejšej Trojice“. Tento poctivý, diskrétny človek, ktorý nikdy nevyhľadával žiadnu pozornosť, o päť rokov neskôr 

požiadal o zapojenie sa ďalších ľudí, prostredníctvom adorácií, modlitieb či novény. Po počiatočnom preskúmaní spisov pána Genoveseho a všeobecnejšie tohto fenoménu udelil v roku 2010 vtedajší biskup Coma Diego Coletti farskému kostolu štatút pútnického miesta a pomenoval ho „Svätá Trojica- Milosrdenstvo“.

Aj keď len Syn prijal ľudskú prirodzenosť, zdôrazňuje v liste kard. Fernández, „Cirkev je povolaná stále viac objavovať v Kristových gestách to nekonečné milosrdenstvo trojjediného Boha, ktoré sa v spisoch pána Genoveseho nazýva menom ‚Trojica Milosrdenstvo‘. To je stredobodom všetkých posolstiev, pretože v konečnom dôsledku je to stredobod Zjavenia“.

„Najsvätejšia Trojica je zdrojom milosrdenstva a jeho dokonalého uskutočňovania. Vo svetle tohto presvedčenia to, čo sa v spisoch spirituality a Magistéria viackrát hovorí o Božom alebo Kristovom milosrdenstve, nadobúda silný trojičný zmysel. Marginalizácia trojičného tajomstva v teologickej reflexii a spiritualite minulých storočí je dobre známa. V tomto zmysle je duchovná skúsenosť pána Genoveseho v súlade so znovuobjavením ústredného postavenia Najsvätejšej Trojice pre kresťanskú vieru a život, ku ktorému došlo v minulom storočí“.

Sanktuárium v Maccio v Lombardsku

Kardinál zároveň v liste uvádza niekoľko aspektov, ktoré treba vyjasniť, ide osobitne o výrazy použité v súvislosti s  Najsvätejšou Trojicou.

Prefekt Dikastéria pre náuku viery zároveň píše: „Môžeme potvrdiť‚ že duchovný podnet vyplývajúci zo skúseností, o ktorých rozpráva pán Gioacchino Genovese v súvislosti s „Trojicou - Milosrdenstvom“, ak sa interpretuje vo svetle toho, čo bolo povedané [viď list – pozn. red.], ako tvrdia rôzni konzultovaní odborníci, neobsahuje teologické ani morálne prvky, ktoré by boli v rozpore s náukou Cirkvi. 

V každom prípade treba postupovať tak, aby sa pri vydávaní antológie spisov vyhlo textom obsahujúcim mätúce výrazy... a aby sa tento list umiestnil do zbierky ako úvod“.

V liste sa zároveň upresňuje, že niektoré texty, v ktorých sa hovorí o diablovi, „treba interpretovať ako vyjadrenie Boha, ktorý nikdy nezabúda na svoje milované stvorenie, aj vtedy, keď sa ono od Neho slobodne a definitívne odvrátilo“. A dodáva sa, že iné texty, obsahujúce „presné údaje pre biskupa alebo iné osoby (podrobnosti o dátumoch, časoch, miestach a iné detaily), nie sú pre ostatných veriacich užitočné a ani sa nemôžu považovať za božské indikácie pre niektorých bez dôkladného rozlišovania zainteresovaných osôb“. Všetky budúce posolstvá musí biskup vyhodnotiť „v dialógu s Dikastériom pre náuku viery“.

Hodnota posolstiev, ktoré prijal Gioachino Genovese, s ich symbolickým jazykom spočíva v snahe prekonať prílišné oddeľovanie kristológie od trojičnej teológie a pozýva nás objaviť „Najsvätejšiu Trojicu - Milosrdenstvo“, ktorá sa odráža v každom Ježišovom geste.

Článok Vatican News spracovala Zuzana Klimanová