Kard. Tagle o pápežovej ceste do Ázie a Oceánie: Malé cirkvi nám môžu dať lekciu

Gianni Valente a Fabio Beretta

Rím (Agentúra Fides) – Svätý Otec František už onedlho navštívi štyri krajiny na dvoch kontinentoch. Ide o jeho najdlhšiu a najnáročnejšiu apoštolskú cestu, spolu takmer o 40-tisíc kilometrov, ktoré preletí medzi Európou, Áziou a Oceániou. Rímsky biskup však neopúšťa svoju diecézu, aby lámal rekordy. Ako naznačuje kardinál Luis Antonio Gokim Tagle, jeho cesta je skôr „aktom pokory pred Pánom, ktorý nás volá“. Je to „akt poslušnosti voči poslaniu“. V čase, keď sa blíži cesta, ktorá pápeža Františka zavedie do Indonézie, Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Singapuru, proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu - (Sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi) v rozhovore pre agentúru Fides zároveň naznačuje, prečo je cesta Petrovho nástupcu medzi cirkvi, ktoré sú tzv. „maličkými stádami“ dôležitá pre celú univerzálnu Cirkev a môže zaujímať všetkých, ktorým záleží na mieri vo svete.

Vo veku takmer 88 rokov sa pápež František chystá na najdlhšiu a najnáročnejšiu cestu svojho pontifikátu. Čo ho vedie k tomu, aby sa pustil do tejto „tour de force“?

„Spomínam si, že táto cesta do Ázie a Oceánie bola v skutočnosti naplánovaná už v roku 2020. Práve som prišiel do Ríma, na Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, a pamätám si, že už existoval tento projekt. Potom všetko zastavila pandémia Covid-19. A bol som veľmi prekvapený, že Svätý Otec sa opäť ujal tohto projektu. Je to znak jeho otcovskej blízkosti k tomu, čo nazýva „existenčnými perifériami“.  Poviem pravdu: mám menej rokov ako pápež a zažívam na vlastnej koži, že tieto dlhé cesty sú ťažké. Pre neho je prijatie aj tejto námahy aktom pokory. Nie je to šou, ktorá má ukázať, čoho je človek ešte schopný. Ako svedok hovorím, že je to akt pokory pred Pánom, ktorý nás povoláva. Akt pokory a poslušnosti voči poslaniu.“

Niektorí opakujú: Aj táto cesta potvrdzuje, že pápež uprednostňuje Východ a zanedbáva Západ...

„Táto myšlienka považovať apoštolské cesty za znak toho, že Svätý Otec „uprednostňuje“ jeden kontinent alebo časť sveta alebo pohŕda inými časťami, je falošnou interpretáciou pápežských ciest. Po tejto ceste, koncom septembra, má pápež na programe návštevu Luxemburska a Belgicka. Navštívil tiež početné krajiny v mnohých regiónoch Európy. Zdá sa mi, že týmito cestami chce povzbudiť katolíkov vo všetkých kontextoch. Zároveň je dobré mať na pamäti, že v týchto oblastiach sveta žije veľká časť ľudstva. V Ázii sú dve tretiny svetovej populácie. Väčšina týchto ľudí je chudobná. A mnohé krsty sa uskutočňujú práve medzi chudobnými. Pápež František vie, že tam žije veľa chudobných ľudí a medzi chudobnými je táto príťažlivosť k Ježišovej osobe a k evanjeliu, a to aj uprostred vojen, prenasledovaní a konfliktov.“

Ďalší poukazujú na to, že v mnohých krajinách, ktoré pápež navštívil, je kresťanov v porovnaní s počtom obyvateľov málo.

„Pred uskutočnením ciest dostal pápež pozvania nielen od miestnych cirkví, ale aj od občianskych autorít a politických predstaviteľov, ktorí oficiálne požiadali o prítomnosť Rímskeho biskupa vo svojich krajinách. Pápežovu prítomnosť si želajú nielen z dôvodov viery, ale aj z dôvodov, ktoré zaujímajú občianske autority. Pápež pre nich zostáva silným symbolom ľudského spolužitia v duchu bratstva a starostlivosti o stvorenstvo.“

Vy, ako duchovný pastier patriaci k Cirkvi na Filipínach a neskôr kardinál misijného dikastéria, aké skúsenosti a stretnutia ste mali s krajinami a cirkvami, ktoré pápež v najbližších dňoch navštívi?

„V Papue-Novej Guinei som uskutočnil apoštolskú návštevu seminárov na žiadosť kardinála Ivana Diasa, ktorý bol vtedy prefektom Kongregácie Propaganda Fide. V priebehu dvoch mesiacov som uskutočnil dve cesty, počas ktorých som navštívil semináre v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch. Navštívil som aj Indonéziu a Singapur, ale nikdy som nebol vo Východnom Timore, hoci som sa mnohokrát stretol s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a laikmi z tejto krajiny. Pre mňa je Ázia „svetom zloženým z rôznych svetov“ a ako Ázijčan vidím, že cestovanie po Ázii otvára myseľ a srdce k obrovským horizontom ľudskosti, ľudskej skúsenosti. Kresťanstvo v Ázii je pre mňa zároveň stelesnené prekvapujúcimi spôsobmi. Veľa sa tak učím z múdrosti a tvorivosti Ducha Svätého. Vždy ma prekvapí, akým spôsobom sa evanjelium vyjadruje a uplatňuje uprostred rôznych ľudských kontextov. Prajem si, aby pápež, ale aj my všetci v pápežskom sprievode a tiež novinári mohli zažiť túto novú skúsenosť, skúsenosť tvorivosti Ducha Svätého.“

Aké dary a prvky útechy môžu cirkevné spoločenstvá, ktoré pápež navštívi počas nadchádzajúcej cesty, ponúknuť celej Cirkvi?

„V týchto krajinách sú kresťanské komunity takmer všade menšinou, „maličkým stádom“. Na miestach, ako je Európa, sa Cirkev napriek tomu teší istému kultúrnemu, spoločenskému i občianskemu „statusu“ rešpektu. Ale aj v mnohých krajinách Západu sa vraciame k tejto skúsenosti Cirkvi ako malého stáda. A môže byť na úžitok pozrieť sa na cirkvi v mnohých krajinách Východu, aby sme videli, k akému správaniu dochádza v stave malosti. Skúsenosť prvých apoštolov, Ježišových učeníkov, sa v týchto krajinách opakuje mnohokrát. Istý farár v Nepále mi povedal, že územie jeho farnosti je veľké ako tretina Talianska: na tomto obrovskom území má roztrúsených len päť farníkov. Sme v roku 2024, avšak kontext a skúsenosť sa podobajú na tie zo Skutkov apoštolov. A malé cirkvi žijúce na Východe nám môžu byť školou.“

Prvou zastávkou pápežovej cesty je Indonézia, krajina s najväčšou moslimskou populáciou na svete.

„Indonézia je súostrovný štát a je tu obrovská kultúrna, jazyková, ekonomická a sociálna rozmanitosť. Je to tiež krajina s najväčším počtom moslimských obyvateľov na svete. Veľkým darom Ducha Svätého pre indonézsku katolícku komunitu je spolužitie, ktoré nepopiera rozmanitosť. Dúfam, že pápežova návšteva prinesie nový impulz pre bratstvo medzi veriacimi rôznych náboženstiev.“

Mohli ste počas svojich návštev pocítiť konkrétne znaky tohto bratského spolužitia?

„Povedali mi, že pozemok, na ktorom sa nachádza Katolícka univerzita, daroval prvý prezident. Je to dôležité posolstvo, ktoré ukazuje, že medzi indonézskym ľudom sú všetci prijímaní ako bratia a sestry. Spomínam si aj na Dni ázijskej mládeže. Vzhľadom na nízky počet kresťanov bolo medzi dobrovoľníkmi zapojenými do organizácie aj veľa mladých moslimov. Konferencia biskupov mi dala k dispozícii dvoch asistentov, obidvoch moslimov, ktorých som videl vykonávať svoje povinnosti s veľkou úctou k Cirkvi.“

Druhá fáza apoštolskej cesty: Papua-Nová Guinea

„Cirkev v Papue-Novej Guinei je mladou Cirkvou, ale už dala univerzálnej Cirkvi mučeníka Petra To Rota, ktorý bol tiež katechétom. Aj Papua-Nová Guinea je multikultúrna krajina s rôznymi kmeňmi, ktoré sa občas dostávajú do vzájomných konfliktov. Je to však krajina, kde rozmanitosť môže byť bohatstvom, zdrojom. Ak si odmyslíme naše predsudky, aj v kmeňových kultúrach môžeme nájsť ľudské hodnoty blízke kresťanským ideálom. Na Papue-Novej Guinei sú tiež miesta, kde je príroda nedotknutá. Pred dvoma rokmi som tam bol na vysvätení novej katedrály. Pýtal som sa biskupa na vodu a on mi povedal: „Môžeme piť vodu z rieky, je pitná.“ Vďaka svojej kmeňovej múdrosti si dokázali zachovať harmóniu s prírodou a môžu piť vodu priamo z rieky. Je to niečo, čo my v takzvaných rozvinutých krajinách už viac nemáme.“

Tretia fáza: Východný Timor

„Je dôležité, že pápež pôjde do Indonézie a následne do Východného Timoru. Tieto dve krajiny majú za sebou históriu bojov a v súčasnosti sú v mieri. Je to krehký mier, ale vďaka obom krajinám sa zdá byť trvalý. Vzťahy medzi miestnou cirkvou a vládou sú tam veľmi dobré. Miestna samospráva podporuje aj vzdelávacie služby súvisiace s Cirkvou. Zdá sa mi, že samotná Cirkev bola jedným z referenčných bodov pre obyvateľstvo počas vojny za nezávislosť. Obyvatelia Východného Timoru vyhlasujú, že ich viera v Krista ich podržala počas rokov boja za nezávislosť.“

Štvrtá etapa: Singapur

„Je to jedna z najbohatších krajín na svete a je úžasné vidieť ľudí, ktorí za niekoľko rokov dosiahli takú úroveň profesionality a technologického pokroku, a to s obmedzenými zdrojmi, aj vďaka zmyslu pre disciplínu. Singapurská vláda zaručuje slobodu všetkým komunitám veriacich a chráni ich pred útokmi a neúctivými činmi. Urážanie náboženstiev sa prísne trestá. Ľudia žijú v bezpečí, rovnako aj turisti. Je však potrebná rovnováha. História nás učí, aby sme si dávali pozor, aby presadzovanie práva neskončilo v rozpore so samotnými hodnotami, ktoré majú zákony chrániť.“

Aj v týchto krajinách, predovšetkým v Papue-Novej Guinei, je apoštolské dielo sprevádzané príbehmi misionárov mučeníkov. Niekedy však naďalej prezentujeme prácu misionárov len ako prejav kultúrneho a politického kolonializmu.

„V súčasnosti existuje tendencia a pokušenie interpretovať dejiny, najmä dejiny misií, s dnešným kultúrnym pohľadom a vnucovať naše vízie misionárom, ktorí žili pred stáročiami. Namiesto toho musíme históriu interpretovať opatrne. Misionári sú darom pre Cirkev. Sú poslušní Kristovi, ktorý povedal svojim, aby išli až na kraj sveta hlásať evanjelium, a prisľúbil, že bude vždy s nimi. Príležitostne vodcovia národov brali misionárov na rôzne miesta počas kolonizačných procesov. Títo misionári však cestovali, aby evanjelizovali, a nie preto, aby ich kolonizátori manipulovali a využívali. Mnohí kňazi, misionári a zasvätení ľudia konali v rozpore so stratégiami vlastnej vlády a boli umučení.“

Čo je tým tajuplným putom, ktoré vždy spája mučeníctvo s misiou?

„Pred dvoma rokmi bola zverejnená štúdia o náboženskej slobode. Jeden fakt bol zrejmý: v krajinách, kde existuje zastrašovanie a prenasledovanie, počet krstov stúpal. Tam, kde existuje reálna možnosť mučeníckej smrti, sa viera šíri. Dokonca aj tí, ktorí nie sú veriaci, si kladú otázku: „Odkiaľ pochádza všetka tá sila, ktorá ich vedie k tomu, aby obetovali svoj život?“ Je to evanjelium v praxi. A naším cieľom, rovnako ako cieľom Dikastéria pre evanjelizáciu, je pomáhať miestnym cirkvám, a nie im vnucovať iné zmýšľanie alebo kultúru, ako je tá ich.“

Preklad: Zuzana Klimanová, Tímea Saboslajová