Obálka Výročnej správy Pápežskej komisie na ochranu maloletých Obálka Výročnej správy Pápežskej komisie na ochranu maloletých 

Prvá správa o ochrane maloletých: Podporovať „dôslednú“ reakciu na zneužívania

Desať rokov po svojom založení Pápežská komisia na ochranu maloletých zverejňuje dokument vypracovaný študijnou skupinou, ktorá uskutočnila výskum a štúdie na piatich svetadieloch a v rôznych rehoľných kongregáciách i v Rímskej kúrii. Dokument poukazuje na pokrok v osvedčených postupoch i na kroky, ktoré je ešte potrebné prijať. Žiada o väčšiu transparentnosť pri zhromažďovaní informácií a poukazuje na nerovnováhu v miestnych cirkvách pokiaľ ide o štruktúry na nahlasovanie a službu sprevádzania.

Salvatore Cernuzio - Vatican News

„Chcel by som, aby ste mi pripravili správu o iniciatívach Cirkvi na ochranu maloletých a zraniteľných dospelých. Možno to bude spočiatku ťažké, ale prosím vás, aby ste začali tam, kde je to potrebné, aby som mohol poskytnúť spoľahlivú správu o tom, čo sa deje a čo je potrebné zmeniť, aby príslušné orgány mohli konať.“ Po dlhej a intenzívnej práci Komisia na ochranu maloletých - orgán, ktorý pápež zriadil v roku 2014 s cieľom navrhnúť najvhodnejšie iniciatívy na prevenciu zneužívania v Cirkvi - reaguje na výzvu pápeža Františka a v utorok 29. októbra zverejnila svoju prvú výročnú správu o pravidlách a postupoch ochrany. Ide približne o 50 strán, dokument je rozdelený na štyri časti, množstvo údajov zozbieraných na piatich svetadieloch a v rôznych rehoľných inštitútoch a kongregáciách, ako aj v samotnej Rímskej kúrii, ktorá je vyzvaná k čoraz väčšej transparentnosti ohľadom postupov a procesov.

Utrpenie a uzdravenie obetí

Dokument zostavila pracovná skupina pod vedením členky Komisie Maud de Boer-Buquicchio, ktorá má dlhoročné skúsenosti s obranou maloletých. Na obálke je zobrazený strom baobab, symbol „odolnosti“, ktorú preukázali tisíce obetí pri nahlasovaní a boji za to, aby sa Cirkev stala čoraz bezpečnejším miestom a aby sa obnovila dôvera stratená v dôsledku týchto zločinov. Práve na nich, ich utrpenie a uzdravenie sa sústreďuje práca celej Komisie i samotná správa.

Riziká a pokrok

Cieľom správy je podrobnejšie podporiť záväzok Cirkvi dať „dôslednú“ odpoveď na problém zneužívania založenú na ľudských právach a zameranú na obete v súlade s nedávnou reformou VI. knihy Kódexu kánonického práva, ktorá označuje trestný čin zneužívania za porušenie dôstojnosti osoby. Text dokumentuje riziká a pokrok v úsilí Cirkvi o ochranu detí. Zhromažďuje tiež zdroje a osvedčené postupy, ktoré sa majú zdieľať v univerzálnej Cirkvi, a je nástrojom Komisie na systematické podávanie správ o zisteniach a odporúčaniach, o ktoré sa má podeliť s pápežom, obeťami, miestnymi cirkvami a Božím ľudom.

Prístup k informáciám a návrh encykliky

Medzi „nevyhnutnými vecami“, ktoré dokument uvádza, je lepšia podpora prístupu obetí k informáciám, aby sa zabránilo vzniku nových tráum. „Mali by sa preskúmať opatrenia na zaručenie práva každého jednotlivca na akékoľvek informácie, ktoré sa ho týkajú“, vždy „v súlade so zákonmi a požiadavkami na ochranu údajov“, uvádza sa v texte. Ten tiež pripomína potrebu „konsolidovať a objasniť kompetencie jednotlivých dikastérií Rímskej kúrie, aby sa zaručilo účinné, včasné a dôsledné riešenie prípadov zneužívania predložených Svätej stolici“, pričom naznačuje dôležitosť zefektívnenia postupov - „v odôvodnených prípadoch“ - na odstúpenie alebo odvolanie osôb na zodpovedných pozíciách. Ako sa uvádza v správe, je tiež nevyhnutné „ďalej rozvíjať magistérium Cirkvi o jej službe v oblasti ochrany“, skúmať škody a pravidlá odškodňovania s cieľom podporiť dôsledný prístup k náhrade, a podporovať akademické príležitosti a primerané zdroje pre začínajúcich odborníkov v oblasti ochrany. V správe sa tiež uvádza, že je „nevyhnutná jednotná teologicko-pastoračná vízia“ tohto problému, ktorá by bola uvedená v „dokumente magistéria, ktorý by zjednotil tieto perspektívy, napríklad v encyklike“.

Analýza miestnych cirkví

V druhej časti výročnej správy sa pozornosť presúva na miestne cirkvi a predstavuje sa analýza viacerých cirkevných inštitúcií. Predovšetkým, Komisia uznáva dôležitosť sprevádzania vedúcich predstaviteľov miestnych cirkví v ich zodpovednosti za vykonávanie postupov prevencie a reakcie. Potom zabezpečuje „štandardizovanú výmenu údajov“ s miestnymi biskupmi a rehoľnými predstavenými a vysvetľuje, že preskúmanie politík a postupov týkajúcich sa ochrany maloletých zo strany biskupov sa uskutočňuje prostredníctvom procesu ad limina na osobitnú žiadosť biskupskej konferencie alebo jednej z regionálnych skupín Komisie.

Konkrétnejšie, Tutela Minorum každoročne preskúma 15 až 20 miestnych cirkví, pričom zámerom je preskúmať celú Cirkev v priebehu obdobia 5 - 6 výročných správ. Každá správa obsahuje aj analýzu vybraných rehoľných inštitútov. Ide o tieto biskupské konferencie: Mexiko, Papua-Nová Guinea a Šalamúnove ostrovy, Belgicko, Kamerun. Biskupské konferencie, ktoré v sledovanom období uskutočnili návštevy ad limina, sú: Rwanda, Pobrežie Slonoviny, Srí Lanka, Kolumbia, Tanzánia, Konžská demokratická republika, Zimbabwe, Zambia, Ghana, Konžská republika, Južná Afrika, Botswana, e-Swatini, Togo, Burundi. Rehoľné inštitúty, na ktoré sa správa vzťahuje, sú Misionárky Consolata (ženy) a Kongregácia Ducha Svätého (muži).

Nedostatok štruktúr a služieb

Komisia vo svojej analýze miestnych cirkví konštatuje, že „zatiaľ čo niektoré cirkevné inštitúcie a autority preukazujú jasný záväzok v oblasti ochrany, iné sú len na začiatku preberania výkonu inštitucionálnej zodpovednosti“ voči fenoménu zneužívania. V niektorých prípadoch Komisia konštatuje „znepokojujúci nedostatok štruktúr na nahlasovanie a na služby sprevádzania“ pre obete, ako to vyžaduje Motu proprio Vos estis lux mundi

Nerovnováha v kontinentálnych regiónoch

Údaje, ktoré Komisia zozbierala v rámci regiónov vytvorených na základe kontinentov, tiež vykazujú určitú nerovnováhu. Zatiaľ čo na jednej strane niektoré oblasti Ameriky, Európy a Oceánie majú úžitok zo „značných zdrojov, ktoré sú k dispozícii na ochranu maloletých“, podstatná časť Strednej a Južnej Ameriky, Afriky a Ázie má „málo na to osobitne určených zdrojov“.

Pápežská komisia preto považuje za nevyhnutné „zvýšiť solidaritu medzi biskupskými konferenciami rôznych regiónov“, „mobilizovať zdroje na dosiahnutie univerzálnych noriem ochrany“, „zriadiť centrá na nahlasovanie prípadov a pomoc obetiam“ a „rozvíjať skutočnú kultúru ochrany pred zneužívaniami“.

Rímska kúria

V tretej časti sa pozornosť správy sústreďuje na Rímsku kúriu, ktorá by ako „sieť sietí“ mohla predstavovať akési centrum zdieľania osvedčených postupov v oblasti ochrany pred zneužívaním pre ostatné miestne cirkvi: „Cirkev,“ uvádza sa v správe, „pri plnení svojho poslania podporovať ľudské práva v širšej spoločnosti aktívne spolupracuje s množstvom skupín obyvateľstva, ktorým musí zaručiť primerané normy v oblasti ochrany.

Transparentnosť a zhromažďovanie informácií

Cieľom samotného pápežského orgánu je podporovať spoločnú víziu a zhromažďovať spoľahlivé informácie s cieľom podporovať stále väčšiu transparentnosť postupov a judikatúry Rímskej kúrie v súvislosti s prípadmi zneužívania. Poukazuje sa na to, že disciplinárna sekcia Dikastéria pre náuku viery verejne zdieľa obmedzené štatistické informácie o svojej činnosti, a autori Výročnej správy žiadajú o prístup k ďalším informáciám. Medzi ďalšie uvedené opatrenia patrí „informovanie o rôznych zodpovednostiach jednotlivých dikastérií v oblasti ochrany; ‚podpora rozvoja spoločných noriem v celej Rímskej kúrii‘; ‚šírenie prístupov zameraných na traumu a na obete v oblasti práce dikastéria‘.

Zameranie na Caritas

Výročná správa predstavuje aj výsledky „prípadových štúdií“ o organizáciách Caritas (Charita): Caritas Internationalis na univerzálnej úrovni; Caritas Oceánia na regionálnej úrovni; Caritas Chile na národnej úrovni; Caritas Nairobi na diecéznej úrovni. Správa uznáva „veľkú komplexnosť“ poslania, ktoré Caritas vykonáva, a pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v oblasti ochrany; zároveň však existujú „veľké rozdiely v postupoch ochrany medzi jednotlivými inštitúciami“. Táto oblasť je pre Komisiu znepokojujúca.

Iniciatíva Memorare

V správe je venovaný priestor aj iniciatíve Memorare, ktorá v uplynulých desiatich rokoch zhromažďovala finančné prostriedky od biskupských konferencií a rehoľných rádov na pomoc cirkvám s menšími zdrojmi. Cieľom Memorare je vytvoriť na globálnom Juhu centrá pre podávanie správ a pomoc, zručnosti pre školenia na miestnej úrovni, miestnu sieť odborníkov na ochranu pred zneužívaniami. Správa uvádza, že v roku 2023 Komisia získala pre Memorare prvý ročný dar vo výške 500 000 EUR od Konferencie biskupov Talianska (s celkovým záväzkom 1 500 000 EUR); 35 000 EUR od reholí; prvý ročný dar vo výške 100 000 USD od Pápežskej nadácie (s celkovým trojročným záväzkom 300 000 USD). Okrem toho iniciatíva získala záväzok od Konferencie biskupov Španielska podporovať projekty vybrané na základe odporúčania komisie sumou 300 000 USD ročne (spolu za tri roky 900 000 USD).

Preklad: Zuzana Klimanová

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

30 októbra 2024, 15:31