Vatikánsky súd vydal odôvodnenie v spore o londýnske nehnuteľnosti

Patrik Hajdu – Vatican News

Podľa odôvodnenia, hoci bývalému kardinálovi Becciuovi nevznikol osobný zisk, neznamená to však, že nevznikla sprenevera. Vysoko špekulatívne aktivity a nezákonné používanie cirkevného majetku sú v rozpore so záujmami Svätej stolice. Na tomto základe vatikánsky súd v utorok 29. októbra vyniesol rozsudok, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu z decembra 2023, ktorým odsúdil takmer všetkých obžalovaných v tejto zložitej kauze. Medzi obžalovanými, ktorí boli uznaní za vinných, sú zo sprenevery bývalý kardinál Becciu a Raffaele Mincione, z prania špinavých peňazí Enrico Craso, z podvodu s priťažujúcimi okolnosťami Gianluigi Torzi a Nicola Squillace. Gianluigi Torzi bol uznaný za vinného z vydierania v tajnej dohode s Fabriziom Tirabasim, zatiaľ čo samotný Tirabassi bol uznaný vinným z prania špinavých peňazí. Kard. Becciu a Cecilia Marognová boli taktiež uznaní vinnými z podvodu s priťažujúcimi okolnosťami.

Rozhodnutie z decembra 2023

Súdny proces sa zameriaval na kúpu nehnuteľnosti v Londýne za viac ako 300 miliónov eur v roku 2014 z prostriedkov Štátneho sekretariátu. Časť peňazí, za ktorú bola táto nehnuteľnosť zakúpená pritom pochádzala aj z príspevkov tzv. Halier sv. Petra. Po prepuknutí tejto kauzy Vatikán v roku 2022 predal nehnuteľnosť s obrovskou stratou, ktorá sa odhaduje na 139-189 miliónov eur. Kardinál Becciu bol okrem toho obvinený aj z prevodov prostriedkov Štátneho sekretariátu do svojej domovskej diecézy, kde existovali prepojenia na jeho brata. Kardinál sa bránil tvrdeniami, že peniaze boli určené na charitatívne účely. Súhrnne sa jednalo o viac ako 100 tisíc eur. Súčasťou rozhodnutia bola aj otázka rehoľnej sestry v Mali, ktorá bola unesená džihádistami, kde jej prepustenie mala zabezpečiť už spomínaná konzultantka Marognová, ktorú zamestnal kardinál Becciu. Konzultantka Marognová, ktorá získala od Svätej stolice takmer pol milióna eur na jej vyslobodenie, peniaze spreneverila.

Istota pre obvinených

Odôvodnenie zdôrazňuje mnohé legislatívne inovácie zavedené do vatikánskej legislatívy od roku 2010 do súčasnosti, aby sa prispôsobili „medzinárodným modelom a osvedčeným postupom“ zameraným na väčšiu vnútornú transparentnosť, aby sa zabránilo „beztrestnému páchaniu zločinov“ tými, ktorí pracujú v štáte a vo Svätej stolici.

Objasnená sprenevera a úloha Mons. Perlascu

V prípade sprenevery, taliansky kasačný súd objasnil, že trestný čin môže existovať aj bez priameho osobného zisku. Súd konštatoval, že ak verejný správca investuje prostriedky do nezákonných fondov, namiesto určených účelov, ide o spreneveru. Mons. Alberto Perlascu bol označený za nespoľahlivého, pričom súd jeho vyhlásenia odmietol ako bez dôkazného významu a zakladal rozhodnutie výlučne na overených skutočnostiach.  

200 miliónová investícia

Rozsudok podrobne opisuje transakciu s Falcon Oil a investície do fondov Athena Capital Commodities a Global Opportunities Fund, pri ktorých Štátny sekretariát zaplatil 200 miliónov dolárov, čo predstavuje približne tretinu jeho finančných prostriedkov. Trestné činy sprenevery boli potvrdené voči Mincionemu, kardinálovi Becciuovi, Crassovi a Tirabassimu. Súd konštatoval, že úmyselne sa použil cirkevný majetok v rozpore so záujmami Svätej stolice. Bez ohľadu na to, že kard. Becciu nemal zámer získať osobný profit, jeho činy viedli k jasným benefitom pre Mincioneho a jeho spoločníkov. Predpisy vyžadujú obozretné nakladanie s majetkom, pričom je potrebné zohľadniť riziko a náklady operácie. Investícia do Mincionovho fondu bola preto označená za nezákonnú.

Úloha substitúta kard. Becciua

Rozsudok zdôrazňuje, že generálny partner Mincione neprijal žiadne záruky ohľadom návratnosti investície ani rizika straty kapitálu, pričom Štátny sekretariát nemal kontrolu nad investíciou. Súd tiež uviedol, že schválenie takéhoto bezohľadného použitia peňazí Svätej stolice dvoma kardinálmi, Bertonem a Parolinom, nie je pravdivé. Kardinál Becciu sám priznal, že navrhol operáciu Angola na základe osobných známostí a zaujímal sa o ňu natoľko, že nadviazal priame kontakty s Crassusom. Kard. Becciu si bol vedomý, že tak veľká suma nebola nikdy predtým zverená jednému subjektu. Súd taktiež poznamenal, že Mincioneho povaha bola známa, a pýta sa, prečo sa žiadny verejný činiteľ po uzavretí operácie Falcon Oil nesnažil ukončiť vzťah s Mincionem.

Pozícia Mincioneho

Súd konštatuje, že Raffaele Mincione sa významne podieľal na sprenevere, z ktorej mal najväčší prospech. Bol si vedomý, že spravoval peniaze Svätej stolice a mal povinnosť zodpovedať podľa vatikánskeho práva. Zaujímavé je, že aj keď mal tím odborníkov, nezabezpečil si rovnakú odbornú pomoc pre vatikánsky právny systém. Jeho neznalosť predpisov preto nie je ospravedlnením.

Torzi a kúpa londýnskej budovy

Ďalšou dôležitou otázkou je predaj akcií Torziho spoločnosti Štátnemu sekretariátu, ktorý viedol k tomu, že štát nezískal kontrolu nad spomínanou budovou v Londýne. Súd uznal Torziho a Squillacea vinnými z podvodu. Nový náhradník Edgar Peña Parra bol oklamaný a jeho ratifikácia dohôd bola založená na falošných ubezpečeniach od právnika Squillaceho. Súd tiež potvrdil, že Torzi sa dopustil vydierania, pričom štátny sekretariát zaplatil neprimeranú sumu, čím dosiahol nespravodlivý zisk.

Peniaze v Marogne

Súd skúmal aj takmer pol milióna eur, ktoré dostala Cecilia Marognová na účel prepustenia rehoľnej sestry, ktorá tieto peniaze použila na osobné výdavky. Kard. Becciu a Marognová najprv využili anglickú agentúru na prepustenie rukojemníkov, ale následné platby nebolo možné vystopovať. Kard. Becciu sa snažil získať list od pápeža na svoju obranu a mal blízke vzťahy s Marognovou, aj keď vedel, ako použila peniaze.

Bratovo družstvo

Nakoniec súd potvrdil, že financovanie družstva Becciuovho brata Antonina predstavovalo spreneveru, pretože nebolo udelené písomné povolenie na obchodovanie s cirkevnými majetkami príbuzným, ako to vyžaduje vatikánsky právny poriadok.