Vyšlo posolstvo pápeža k Svetovému dňu pokoja 2025

Miroslava Holubíková – Vatican News

Pápež František posolstvo venuje predovšetkým tým, čo sa cítia v dôsledku svojej životnej situácie skľúčení, odsúdení vlastnými chybami, zdrvení odsúdením druhých, a tým, ktorí už nevidia žiadnu perspektívu pre svoj život. Všetkým týmto pápež vyjadruje žičenie nádeje a pokoja, pretože Svätý rok je „rok milosti, plynúcej zo Srdca Vykupiteľa“.

Posolstvo, ktoré rímsky biskup podpísal na sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie, 8. decembra, je rozdelené do nasledujúcich 4 častí: I. Načúvanie volania ohrozeného ľudstva, II. Kultúrna zmena: všetci sme dlžníkmi, III. Cesta nádeje: tri možné kroky, IV. Cieľom je pokoj.

V prvej časti Svätý Otec uvádza, že Jubilejný rok je „udalosťou, ktorá nás nabáda, aby sme sa usilovali o Božiu oslobodzujúcu spravodlivosť na celej zemi“. V tejto súvislosti pripomína, že ako kresťania sa „cítime povolaní byť hlasom, ktorý poukazuje na mnohé situácie vykorisťovania zeme a útlaku blížneho“, a pápež vyzýva k „potrebným kultúrnym a štrukturálnym zmenám“.

Druhá časť posolstva sa venuje práve téme „kultúrne zmeny“, aby sme, ako píše pápež František „čelili súčasnému stavu nespravodlivosti a nerovnosti a pripomenuli si, že dobrá zeme nie sú určené len pre niekoľko privilegovaných, ale pre všetkých“. Ako upozorňuje, „človek nesmie ignorovať svoje spojenie s Bohom Otcom“, aby sa „vzťahy s ostatnými“ neriadili „logikou vykorisťovania“. Pápež tu opäť pripomína „ekologický a zahraničný dlh“ menej rozvinutých krajín a opakuje výzvu „medzinárodnému spoločenstvu, aby prijalo opatrenia na odpustenie zahraničného dlhu a uznalo existenciu ekologického dlhu Severu voči Juhu“. „Je to výzva na solidaritu a predovšetkým na spravodlivosť“ – zdôrazňuje pápež.

Tretia časť posolstva sa zaoberá témou nádeje, pričom Svätý Otec navrhuje „tri kroky, ktoré môžu prinavrátiť dôstojnosť životu celých skupín obyvateľstva a vrátiť ich na cestu nádeje“. Sú to: výrazné zníženie  (alebo úplné odpustenie) medzinárodných dlhov, podpora rešpektovania dôstojnosti ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť, a napokon použiť aspoň pevne stanovené percento peňazí vynakladaných na zbrojenie na zriadenie svetového fondu, ktorý by definitívne odstránil hlad.

Vo štvrtej časti pápež František pozýva všetkých „urobiť navrhované kroky a vydať na cestu nádeje“. Citujúc sv. Jána XXIII. zdôrazňuje, že „skutočný pokoj môže pochádzať len zo srdca zbaveného úzkosti a strachu z vojny“. Ako ďalej píše, „odzbrojenie srdca je gestom, ktoré sa týka všetkých, od prvého po posledného, od malých po veľkých, od bohatých po chudobných“ a „stačí niečo také jednoduché ako úsmev, gesto priateľstva, bratský pohľad, úprimné vypočutie, či nezištná služba“.

V závere, ako už je zvykom Svätého Otca, je osobitná modlitba za pokoj. Ako píše pápež, „vznáša ju k Bohu a posiela svoj novoročný pozdrav hlavám štátov a vlád, vedúcim medzinárodných organizácií, predstaviteľom rôznych náboženstiev, každému človeku dobrej vôle“.

Záverečná modlitba pápeža Františka:

Pane, odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a v tomto kruhu odpustenia nám daruj svoj pokoj. 

Pokoj, ktorý len ty môžeš dať  tomu, kto nechá svoje srdce odzbrojiť,  tomu, kto s nádejou chce odpustiť dlhy svojim bratom, 

tomu, kto nebojácne vyznáva, že je tvojím dlžníkom, tomu, kto nezostáva hluchý k volaniu tých najchudobnejších.