Patriarcha Bartolomej o „Fratelli tutti“: Opustime ľahostajnosť a cynizmus

Patriarcha Bartolomej pri návšteve Ríma poskytol pre vatikánske médiá interview, v ktorom sa podelil so svojím vnímaním novej encykliky pápeža Františka Fratelli tutti. V rozhovore s edičným riaditeľom Andreom Torniellim vyjadril svoj plný súzvuk s výzvou pápeža Františka „opustiť ľahostajnosť alebo aj cynizmus, ktoré ovládajú náš život“ a snívať o „svete ako o jednej ľudskej rodine, v ktorej sme všetci bratmi.“

Prinášame vybrané časti rozhovoru. K celkovému obsahu Fratelli tutti sa Bartolomej I. vyjadruje týmito slovami:

Patriarcha Bartolomej:

Naše očakávania boli plne uspokojené po kompletnom prejdení si 

tejto veľmi zaujímavej encykliky, ktorá nepredstavuje len akési kompendium alebo súhrn predchádzajúcich encyklík alebo iných textov pápeža Františka, ale korunovanie a šťastlivú konklúziu celej sociálnej náuky. Celkom súhlasíme s pozvaním-výzvou Jeho Svätosti opustiť tú ľahostajnosť alebo aj cynizmus, ktoré ovládajú náš život - ekologický, politický, ekonomický i sociálny vo všeobecnosti - ako jednotiek do seba zameraných alebo bez záujmu, a snívať o našom svete ako o jednej ľudskej rodine, v ktorej sme všetci bratmi bez výnimiek.

Andrea Tornielli:

Pápež tiež hovorí o pretrvávajúcej priepasti medzi skupinkou tých, ktorí vlastnia veľa a toľkými, ktorí vlastnia málo alebo nič...

Patriarcha Bartolomej:

Hospodársky rozvoj neznížil rozdiel medzi bohatými 

a chudobnými. Skôr určil prioritu zisku, na úkor ochrany slabých, a prispieva k zhoršovaniu problémov životného prostredia. A politika sa stala slúžkou ekonomiky. Ľudské práva a medzinárodné právo sa prerábajú a slúžia na účely cudzie spravodlivosti, slobode a mieru. Problém utečencov, terorizmus, násilie štátu, ponižovanie ľudskej dôstojnosti, moderné formy otroctva a epidémia COVID-19 stavajú teraz politiku pred nové zodpovednosti a rušia jej pragmatickú logiku.

Andrea Tornielli:

Čo ponúka kresťanstvo zoči-voči tejto situácii?

Patriarcha Bartolomej:

Vízia života, ktorú predkladá Cirkev, je obrat 

smerom k tej „jedinej veci, čo je nevyhnutná“, a to je láska, otvorenosť voči druhému a kultúra solidárnosti ľudí. Zoči-voči modernému arogantnému „človekobohu“ ohlasujeme Bohočloveka. Tvárou v tvár „ekonomizmu“ dajme priestor ekologickej ekonómii a hospodárskej činnosti založenej na sociálnej spravodlivosti. Voči politike „práva silnejšieho“ sa postavme princípom rešpektovania neodňateľných práv občanov a medzinárodného práva. Zoči-voči ekologickej kríze sme povolaní k rešpektovaniu stvorenstva, k jednoduchosti a uvedomeniu si našej zodpovednosti odovzdať nasledujúcej generácii neporušené prírodné prostredie. Naše úsilie pri čelení týmto problémov je nevyhnutné, avšak vieme, že ten, kto pracuje prostredníctvom nás, je Boh, priateľ ľudí.

Andrea Tornielli:

Na akých základoch sa môžeme všetci považovať za bratov a prečo je pre dobro ľudstva dôležité aby sme objavili, že nimi sme?

Patriarcha Bartolomej:

Kresťania rodiacej sa Cirkvi si hovorili medzi sebou „bratia“. 

Toto bratstvo duchovné a kristocentrické je hlbšie ako prirodzené príbuzenstvo. Pre kresťanov však bratmi nie sú len členovia Cirkvi, ale všetky národy. Božie Slovo prijalo ľudskú prirodzenosť a zjednotilo všetko v sebe. Tak ako sú všetky ľudské bytosti Božím stvorením, tak boli všetci zahrnutí do plánu spásy. Láska veriaceho nemá hranice a obmedzenia. V skutočnosti zahŕňa celé stvorenie, je to „planutie srdca pre celé stvorenie“ (Izák Sýrčan). Láska k bratom je vždy neporovnateľná. Nejde o abstraktný pocit sympatie k ľudstvu, ktorý zvyčajne blížneho ignoruje. Dimenzia osobného spoločenstva a bratstva odlišuje kresťanskú lásku a bratstvo od abstraktného humanizmu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-