Slovenskí gréckokatolíci prinesú do Ríma klokočovskú ikonu Bohorodičky

O. Marko Durlák

Dôvodom tejto púte je historické jubileum 350 rokov od slzenia tejto ikony. Púť sa mala pôvodne uskutočniť už minulého roka, kedy bolo výročie jej slzenia, avšak pre všetkým známe dôvody sa odročila na teraz.

Obec Klokočov sa nachádza dnes v tesnej blízkosti Zemplínskej Šíravy. V r. 1670 v tejto malej dedinke zaplakala ikona Bohorodičky. Bolo to v období protihabsburských povstaní. Udalosť vyvolala záujem o tento nový jav na našom území tak z boku miestnej šľachty ako aj z boku cirkevnej vrchnosti. Ale to bol len začiatok. Slziacich ikon začalo pribúdať a v priebehu sto rokov sa ich počet vyšplhal na osem. Jednotlivé ikony boli podrobené šetreniam. No hneď  od začiatku, bez ohľadu na to, či sa pravosť slzenia potvrdila alebo nie, boli odňaté pôvodnému chrámu a ich ďalší osud závisel od rozhodnutia jágerského biskupa, do ktorého jurisdikcie patrili aj gréckokatolíci žijúci pod karpatským oblúkom. A ako sa zrodila a vyvíjala úcta k tejto ikone? 

Za prvý prejav úcty voči ikone možno pokladať 

postoj niektorých vojakov, ktorí si pred ňou pokľakali potom, čo bola násilne vytrhnutá z ikonostasu a prebodnutá, na čo začala už nielen  slziť, ale silne plakať. Avšak slzenie ikony nepresvedčilo všetkých vojakov. Tí tvrdošijní chrám podpálili, avšak jeden z nich ikonu zachránil a odniesol do Prešova. Následne ikona putovala do Mukačeva, kde si ju v hradnej kaplnke na mukačevskom zámku chránila Žofia Bátoryová. Potom sa dostala do Turecka a ďalej jej stopy končia. Dnes sa v Klokočove nachádza druhá kópia pôvodnej ikony.

Prvá kópia je z r. 1769, zhotovená na pokyn Márie Terézie. Tú priniesli do Prešova dvaja vyslanci, cisársky komisár Ján Neuhold a michalovský gróf Ján Filip Stárai. Ikona bola odovzdaná magistrátu mesta, kde sa nachádzala do r. 1907, kedy na žiadosť prešovského biskupa Jána Vályiho bola prenesená do biskupskej kaplnky. Na sviatky Bohorodičky bola vystavovaná veriacim v katedrále na posilňovanie a zveľaďovanie úcty k Bohorodičke a oživenie horlivosti duší. Bola vzorom pre ďalšie kópie, vyhotovené v r. 1904: jedna pre katedrálu v Užhorode a druhá pre Klokočovskú cerkev.

Táto druhá kópia v Klokočove bola slávnostne korunovaná 

po skončení 2. svetovej vojny, v r. 1948. Slávnostnú korunováciu vykonal za účasti niekoľko tisíc veriacich novovysvätený pomocný biskup Vasiľ Hopko Ako ďalšiu významnú kópiu možno spomenúť ikonu zhotovenú v monastieri Grottaferrata pri Ríme. Tú požehnal v r. 1955 aj sám Svätý Otec. Napísal ju mních Partenij Pavlík pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade na želanie o. Františka Fugu, ktorý chcel  v Hamiltone vystavať kanadsko-slovenskú svätyňu Klokočovskej Bohorodičky.  

Oficiálna púť gréckokatolíkov zo Slovenska v Ríme začne 28. júna svätou liturgiou v Bazilike sv. Pavla za hradbami o 18.00 hodine. Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla sa pútnici zúčastnia na svätej omši, ktorej bude predsedať pápež František v Bazilike sv. Petra, kde bude vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten istý deň sa pútnici ešte raz zhromaždia v Lateránskej bazilike na 16.00, aby tam spoločne v duchu vďačnosti zaspievali novozložený akatist na počesť tejto divotvornej ikony. Tretí deň púte pútnici spoločne budú sláviť svätú liturgiu o 16.00 v bazilike Santa Maria Maggiore.

Je dobré spomenúť skutočnosť, že Kongregácia pre východné cirkvi pred nedávnom odobrila aj liturgickú spomienku tejto divotvornej ikony, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi bude sláviť každoročne na prvú októbrovú nedeľu. K novým liturgickým textom pre túto spomienku patrí aj tento verš: „Velebíme ťa, Nepoškvrnená Bohorodička Panna, a uctievame tvoje drahocenné slzy, ktoré si v Klokočove súcitne ronila.“