Kard. Semeraro: Posolstvo sv. Terézie je posolstvom nádeje pre všetkých

Zuzana Klimanová - Vatikán

V homílii kardinál poukázal na tie aspekty života sv. Terézie, ktoré ju spájajú s troma mudrcmi putujúcimi za Ježišom. Citoval tiež z apoštolskej exhortácie pápeža Františka „Je to dôvera“ (C’est la confiance) vydanej pri príležitosti spomínaného jubilea ešte v októbri 2023.

Sv. Terézia z Lisieux „celý svoj život venovala tomu, aby sa čoraz viac približovala k Ježišovi, no bolo badať, 

ako sa to zmenilo na čoraz širšiu misiu až na kraj sveta“, uviedol kardinál Semeraro.

Ďalšou podobnosťou bola záľuba sv. Terézie v pozorovaní hviezd. „Milovala som hviezdy“, píše sa v jej spisoch. Prezrádza, že ako malá na večerných prechádzkach s otcom „hľadela na hviezdy, ktoré krásne žiarili a ten pohľad ju fascinoval“. Páčila sa jej osobitne skupina hviezd, ktoré podľa nej tvorili písmeno T a ukazovala ich otcovi s poznámkou, že jej meno bolo zapísané v nebi, pripomenul kardinál Semeraro.

«Vaše mená sú zapísané v nebi» (Lk 10, 20): tento Ježišov výrok, ktorý malá Terézia vzťahuje na seba, je koreňom kresťanskej radosti a dôvery. Boh nás totiž tak veľmi miloval, že meno každého z nás zapísal do knihy života, ktorú podľa sv. Ambróza pripomína nebo. Avšak ako poznamenáva sv. Gergor, aby odohnal ľudské pokušenie k esoterizmu, osud človeka nezávisí od hviezd: „Nie človek bol stvorený pre hviezdy, ale hviezdy boli stvorené pre človeka“.

Takže je to Ježiš, kto dáva význam hviezde: Boh ťa miluje! Terézia pochopila tento význam a dáva mu počas svojho života zrieť, takže - ako píše pápež František – «Terezka má živú istotu, že Ježiš ju osobne miloval a poznal vo svojom umučení: «miluje ma a vydal seba samého za mňa» (Gal 2, 20). Kontemplujúc Ježiša v jeho agónii mu hovorí: „Ty si ma vždy videl“. Rovnako hovorí aj Dieťaťu Ježišovi v náručí jeho Matky: „Svojou rukou hladiacou Máriu si riadil svet a dával si mu život. A už vtedy si myslel na mňa“. Takto aj na začiatku svojej autobiografie „Príbeh duše“ Terezka rozjíma o Ježišovej láske ku všetkým a ku každému, akoby bol jediným človekom na svete».

Podobne ako mudrci bola Terézia, ktorá videla svoje meno napísané na nebi, plná túžob. Živila v sebe zároveň istotu, že jej túžby sa zhodujú s túžbami Boha, uviedol kardinál Semeraro.

„Mohli by sme si myslieť, že je to sebecké dieťa, no v skutočnosti je to naopak. Jej túžbou bolo byť „ružou s opadávajúcimi lupienkami“. Ba čo viac, Terézia túži „sypať kvety na duše“. Ide o dozrievanie jej duchovného života, ktoré pápež František vo svojej apoštolskej exhortácii opisuje takto: «Premena, ktorá v nej nastala, jej umožnila prejsť od vrúcnej túžby po nebi k neustálej a horlivej túžbe po dobre pre všetkých, ktorá vyvrcholila v sne pokračovať v nebi vo svojom poslaní milovať Ježiša a pomáhať, aby bol milovaný. V tomto zmysle napísala v jednom zo svojich posledných listov: «Naozaj počítam s tým, že v nebi nezostanem nečinná: mojou túžbou je stále pracovať pre Cirkev a pre duše». Píše tiež: «Chcem stráviť svoje nebo konaním dobra na zemi».

Terézia bola neochvejne presvedčená, že Ježiš chce, aby sme mu pomáhali v jeho diele spásy. Apoštolská exhortácia pápeža Františka tiež cituje ďalšie Teréziine slová: «Nemôžem sa tešiť, nemôžem odpočívať, kým sú duše, ktoré treba zachrániť.... »

Sv. Teréziu pápež sv. Pius X. nazval „najväčšou sväticou moderných čias“, pripomenul kardinál Semeraro. Jej odkaz je neustále aktuálny a určite nájde svoje miesto aj v Jubilejnom roku 2025 s mottom „Pútnici nádeje“, ktorý o rok otvorí pápež František. „Teréziin najzjavnejší a najoriginálnejší prínos sa týka práve nádeje, nových horizontov a nových perspektív“, napísal o svätici p. F.-M. Léthel, ktorého v homílii citoval kardinál Semeraro. Ako dodal, Teréziino posolstvo je posolstvom nádeje pre všetkých. Ona sama hovorí o tom radikálnom zlomovom momente vo svojom živote, keď si uvedomila nielen to, že jej meno je zapísané v nebi, ale aj to, že «v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú» (Lk 15,7). Terézia myslela na príbeh zločinca Pranziniho, za ktorého obrátenie sa modlila a obetovala a ktorého nazvala „svojím prvým synom“.