Úcta k Božskému Srdcu vo východných katolíckych cirkvách (4)

Milí poslucháči,

Jubilejný rok zjavení sa Božského Srdca v Paray le Monial nám i dnes ponúka priestor na krátke zamyslenie sa nad touto témou. K rozšíreniu kultu Božského Srdca medzi gréckokatolíkmi na východnom Slovensku azda najviac prispelo pastoračné pôsobenie prešovského biskupa Pavla Gojdiča. Bol jedným z prvých baziliánov z novej generácie po tzv. dobromyľskej reforme. Išlo o reformu rádu z nariadenia pápeža Leva XIII., nakoľko v predchádzajúcich rokoch úroveň rádu značne upadla. Reforma bola zverená jezuitom. Keďže jezuiti boli veľkými šíriteľmi úcty k Božskému Srdcu, túto nábožnosť prirodzene odovzdali aj baziliánom, ktorých mali reformovať. Následne aj baziliáni, ktorí sa stali biskupmi, medzi nimi i Pavol Gojdič, to dobré, čo na tejto úcte objavili, usilovali sa odovzdať i svojim veriacim v eparchiách, ktoré spravovali. 

Láska biskupa Pavla Gojdiča k Božskému Srdcu sa prejavila už na jeho biskupskom erbe, resp. na dvoch biskupských erboch, keďže prvý erb mal ako Apoštolský administrátor prešovskej eparchie a druhý erb už ako prešovský sídelný biskup. V obidvoch erboch je zobrazené Božské Srdce, z ktorého rany tečú prúdy živej vody, stekajú do údolia a dva jelene sa z nich napájajú. Je to odkaz na žalm: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože túži za tebou.“

Za čias jeho biskupskej služby vznikajú aj nové odpustové miesta zasvätené Božskému Srdcu. Tak sa gréckokatolícky chrám sv. veľkomučeníka Juraja v Sabinove, kde Pavol Gojdič, kedysi ešte s menom Peter Gojdič, pôsobil ako kaplán, stal chrámom Božského Srdca. Odpustovým chrámom Božského Srdca sa stala aj cerkev v Malej Poľane pri Medzilaborciach, a tak je tomu podnes.  

Otcovia baziliáni, ktorí v tom období konali po farnostiach ľudové misie, mali vo zvyku zakončiť misie slávnostnou intronizáciou Božského Srdca pod misijným krížom, pričom každý účastník dostal malú brožúrku vydanú v tlačiarni otcov baziliánov v Užhorode, kde bol deviatnik a moleben k Božskému Srdcu. V šírení tejto modlitebnej brožúrky pokračoval Pavol Gojdič aj potom, keď sa už stal biskupom,  dával tieto brožúrky tlačiť v prešovskej tlačiarni sv. Nikolaja a rozdával veriacim. Moleben zo spomínanej brožúrky vedeli veriaci naspamäť a dodnes radi prednášajú tento spev: „Dnes celý svet sa raduje, lebo na oltári v ohnivom plameni skvie sa Srdce Spasiteľa, ktoré všetkých volá do božského prístavu, kde sa hoja bolesti tiel i duší. Preto aj mňa k sebe pozvi, Spasiteľ, a nehľaď na moje previnenia.“

V úcte a láske k Božskému Srdcu nezaostával ani pomocný prešovský biskup Vasiľ Hopko, ktorý ešte ako špirituál v prešovskom seminári ako body na rozjímanie hovoril bohoslovcom toto: „Čo osobitne miluje Ježiš Kristus? Miluje predovšetkým tri veci, ktoré sú aj nám potrebné: čistotu, pokoru a tichú prostotu. Usilujme sa mať čisté svedomie, aby nás nepoškvrnil ani najmenší všedný hriech. Kristus chce prebývať v nás. Majme preto čisté túžby, čisté myšlienky, čistý pohľad, čisté ústa. Buďme pokorní ako Ježiš, ktorý nepokladal za nič potlesk tohto sveta. On nás volá: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Napokon Kristus bol aj jednoduchý a mierumilovný. Nepoznal nenávisť, v rozhovoroch bol milý, každému preukázal dobro, nikomu neškodil. U neho si pros pomoc a odovzdaj sa milosrdenstvu Božského Srdca.“

Vladyka Pavol Gojdič si osobitne rád konal pobožnosť Svätej hodiny vo štvrtok pred prvým piatkom, ktorú strávil na kolenách pred bohostánkom. Túto pobožnosť veľmi odporúčal kňazom i laikom. Nie inou cestou kráčal aj jeho súčasník, ďalší blahoslavený gréckokatolík biskup a mučeník, redemptorista Nikolaj Čarnecký. Ešte ako špirituál v kňazskom seminári v Stanislavove, dnešnom Ivano-Frankivsku, mal veľký vplyv na bohoslovcov a úspech v ich formácii. Na otázku, ako sa mu to v tak krátkom čase podarilo, odpovedal: „Za všetko vďačím Božskému Srdcu.“

Toto všetko iba potvrdzuje pravdivosť jedného z prisľúbení Božského Srdca svojim ctiteľom: „Hojne požehnám všetky ich podujatia.“