Pápež v Maroku prišiel medzi migrantov: Každý človek má právo na budúcnosť

Zuzana Klimanová - Vatikán

Pápež František pri svojej návšteve Maroka nemohol obísť skupinu migrantov, ktorí sa v hojnom počte snažia cez Maroko dostať do Európskej únie. Stretnutie s nimi v diecéznom charitnom centre hlavného mesta bolo záverečným bodom programu prvého dňa jeho apoštolskej cesty.

Činnosť charitného centra v Rabate sa sústreďuje najmä na dve sféry: pomoc lokálnemu obyvateľstvu, napríklad hendikepovaným osobám i v oblasti podpory rodinného poľnohospodárstva a zároveň pomáha migrantom, ktorých do centra prichádza viac než 8-tisíc ročne.

V Maroku je 100-tisíc migrantov, vzrastá počet detí bez sprievodu

Pápeža v centre pozdravom privítal arcibiskup Tangeri Mons. Santiago Agrelo Martinez, ktorého diecéza osobitne zažíva príval nelegálnych migrantov, keďže susedí so španielskymi enklávami Ceuta a Melilla, do ktorých sa snažia migranti dostať. Ich celkový počet v Maroku sa odhaduje na 100-tisíc.

Svätý Otec sa v centre stretol so skupinou 60 migrantov reprezentujúcich rozličné skupiny zo subsaharskej i severnej Afriky: mužov, ženy s malými deťmi, tehotné ženy i maloletých, migrujúcich bez sprievodu dospelých. Práve tých v posledných rokoch rapídne pribúda, až 25% klientov charitného centra tvoria maloletí bez sprievodu. Mnohí sa domov vrátiť nesmú, migrovať ich totiž vyslali ich vlastní rodičia. Arcibiskup pápežovi migrantov predstavil ako „expertov na utrpenie“, ktorí „nosia na svojich telách Kristove stopy“.

Svedectvo migranta z Kamerunu: Cirkev sa ma ujala ako matka

Pápež si vypočul aj svedectvo bývalého nelegálneho migranta z Kamerunu a pozrel si umelecký program, ktorý si preňho pripravili klienti centra.

Abena Banyomo Jackson v roku 2013 kvôli biednym podmienkam svojej rodiny opustil Kamerun a nelegálne sa dostal do Maroka, aby smeroval do Európy.  Na svojej ceste plnej nástrah však v Maroku stretol kňaza, ktorý zmenil jeho život. V súčasnosti on sám pôsobí v Charite a pomáha ostatným migrantom. Svätému Otcovi sa Jackson srdečne poďakoval a povedal:

„Cirkev sa ma ujala a postarala sa o mňa ako matka. (...) Úprimne dúfam, že moje svedectvo pomôže mojim bratom uvedomiť si, že neexistuje žiadna krajina snov, jednoducho existujú rôzne cesty. Dôležité je udržať si nádej a vieru!“

Príhovor pápeža: Prijať, ochraňovať, pozdvihovať a integrovať

Svätý Otec vyjadril vďaku všetkým, ktorí migrantom zabezpečujú dôstojné životné podmienky. „Všetci sme povolaní odpovedať na početné výzvy, ktoré prináša súčasná migrácia, a to veľkodušne, pohotovo, múdro a prezieravo, každý podľa svojich možností“, uviedol pápež. Pripomenul aj medzivládnu konferenciu, ktorá sa pred niekoľkými mesiacmi uskutočnila v Marrákeši a jej výsledkom je prijatie Globálneho paktu o bezpečnej, usporiadanej a regulovanej migrácii.

Migranti sú v centre srdca Cirkvi

 „To, čo je tu v hre, je tvár, akú chceme ako spoločnosť mať a hodnota každého života“, povedal Svätý Otec a pripomenul, že „progres našich národov nemožno merať iba podľa technologického či ekonomického rozvoja“:

„Závisí predovšetkým od toho, ako sme schopní nechať sa pohnúť a rozcítiť človekom, ktorý klope na naše dvere a svojím pohľadom kompromituje a rúca autoritu všetkých falošných bôžikov, ktorí držia v šachu a zotročujú život; bôžikov, ktorí sľubujú iluzórne a prchavé šťastie, budované bokom od reality a od utrpenia druhých. Akým pustým a nehostinným sa stáva nejaké mesto, keď stratí schopnosť súcitu! Stáva sa spoločnosťou bez srdca... neplodnou matkou. Vy nie ste na okraji, ste v strede srdca Cirkvi.“

Migranti ako protagonisti pomoci migrantom

„Všetci sme potrební k zabezpečeniu dôstojnejšieho, bezpečnejšieho a solidárnejšieho života“, pripomenul pápež, no ako povedal, protagonistami pomoci migrantom majú byť najmä samotní migranti, ktorí všetky ich trápenia zažili na vlastnej koži.

„Nemožno si predstavovať nejaké veľké prínosné stratégie schopné prinavrátiť človeku dôstojnosť, ktoré by sa však obmedzovali iba na sociálnu pomoc migrantov. Tá je nevyhnutná, ale nestačí. Je potrebné, aby ste sa vy, migranti, cítili prvými protagonistami a zodpovednými v celom tomto procese.“

Právo nebyť nútení opustiť vlastnú krajinu

Svätý Otec zároveň pripomenul, že „ľudské pozdvihnutie migrantov a ich rodín sa začína aj od spoločnosti, odkiaľ pochádzajú“:

„Tam, (...) má byť zabezpečené spolu s právom emigrovať aj právo nebyť donútenými k migrácii, t. j. právo mať vo vlasti podmienky umožňujúce dôstojný život. Vážim si a povzbudzujem úsilie programov medzinárodnej spolupráce a transnacionálneho rozvoja, bez postranných záujmov, do ktorých sú migranti zapojení ako hlavní protagonisti.“

V migrantoch sám Kristus klope na naše dvere

„Každý človek má právo na budúcnosť,“ uistil Svätý Otec v duchu motta svojej apoštolskej cesty do Maroka, ktoré znie „Služobník nádeje“:

„Drahí priatelia migranti, Cirkev si je vedomá utrpenia, ktoré poznačuje vašu cestu a trpí ním spolu s vami. Keď k vám prichádza vo vašich tak rozličných situáciách, chce pripomínať, že Boh chce, aby sme my všetci opravdivo žili. Cirkev túži stáť po vašom boku a vytvárať spolu s vami to, čo je pre váš život najlepšie. Lebo každý človek má právo žiť, každý človek má právo mať sny a môcť si nájsť svoje správne miesto v našom „spoločnom domove“! Každý človek má právo na budúcnosť.“

Pápež poďakoval partnerským organizáciám Rabatskej diecéznej charity, ktoré pracujú vo vedomí, „že pre kresťana tu nejde iba o migrantov, ale že to sám Kristus klope na naše dvere“.