Pápež Moslimskej rade starších: Naše zbrane sú modlitba a bratstvo
Moslimská rada starších (Muslim Council of Elders)
je nezávislá medzinárodná organizácia so sídlom v Abú Zabí, ktorá bola založená v roku 2014 s cieľom podporovať mier v islamských komunitách. Združuje moslimských učencov, odborníkov a hodnostárov, ktorí si cenia zásady spravodlivosti, nezávislosti a umiernenosti.
Rada venuje osobitnú pozornosť vnútorným konfliktom, ktoré rozrušujú moslimské komunity, a ich príčinám s cieľom brániť humanitárne hodnoty islamu a jeho princípy tolerancie v protiklade k sektárstvu a násiliu. Predsedom Moslimskej rady starších je Egypťan Dr. Ahmed Al-Tajíb, veľký imám Al-Azharu.
Pri stretnutí v priestoroch mešity Kráľovského paláca Sakhir v Awali prehovorili predseda Moslimskej rady starších šejk Al-Tajíb, pápež František a ďalší rečníci, medzi nimi aj prefekt Dikastéria pre medzináboženský dialóg kardinál Ayuso Guixot.
Príhovor pápeža Františka
Mešita Kráľovského paláca v Awali, 4. novembra 2022
Vážený Dr. Ahmed Al-Tajíb, veľký imám Al-Azharu, vážení členovia Moslimskej rady starších, milí priatelia, As-salamu alaikum! (Pokoj vám!)
Srdečne vás pozdravujem so žičením, aby pokoj Najvyššieho zostúpil na každého z vás: na vás, ktorí chcete podporovať zmierenie, aby ste sa vyhli rozdeleniu a konfliktom v moslimských komunitách; na vás, ktorí vnímate extrémizmus ako nebezpečenstvo, ktoré ničí pravé náboženstvo; na vás, ktorí sa snažíte rozptýliť nesprávne interpretácie, ktoré prostredníctvom násilia nesprávne chápu, inštrumentalizujú a poškodzujú náboženské presvedčenie. Nech mier zostúpi a zostane na vás, ktorí ho chcete šíriť tým, že do sŕdc vštepujete hodnoty úcty, tolerancie a umiernenosti; na vás, ktorí sa snažíte podporovať priateľské vzťahy, vzájomnú úctu a dôveru s tými, ktorí rovnako ako ja vyznávajú inú náboženskú vieru; na vás, ktorí chcete v mladých ľuďoch rozvíjať morálnu a intelektuálnu výchovu, ktorá bojuje proti všetkým formám nenávisti a neznášanlivosti. As-salamu alaikum!
Boh je zdrojom pokoja. Kiež dá, aby sme boli všade kanálmi jeho pokoja! Pred vami by som chcel zopakovať, že Boh pokoja nikdy nevedie k vojne, nikdy nepodnecuje k nenávisti, nikdy neschvaľuje násilie. A my, ktorí v neho veríme, sme povolaní podporovať mier prostredníctvom nástrojov mieru, ako je stretnutie, trpezlivé vyjednávanie a dialóg, ktorý je kyslíkom spoločného života.
Medzi vaše ciele patrí šírenie kultúry mieru založenej na spravodlivosti.
Chcel by som vám povedať, že toto je cesta, ba jediná cesta, pretože pokoj „je dielom spravodlivosti (Gaudium et spes, 78). Pramení z bratstva, rastie v boji proti nespravodlivosti a nerovnostiam, buduje sa podaním ruky druhým“ (Príhovor pri príležitosti čítania záverečnej deklarácie a záveru VII. kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, 15. septembra 2022). Mier nestačí len hlásať, treba ho zakoreniť. A to je možné odstraňovaním nerovností a diskriminácií, ktoré vyvolávajú nestabilitu a nevraživosť.
Ďakujem vám za vaše úsilie v tomto zmysle, ako aj za prijatie, ktoré ste mi prejavili, a za vyslovené slová. Prichádzam k vám ako veriaci v Boha, ako brat a pútnik pokoja. Prichádzam k vám, aby sme kráčali spolu v duchu Františka z Assisi, ktorý hovorieval: „Pokoj, ktorý ohlasujete ústami, majte ho ešte hojnejšie vo svojich srdciach“ (Legenda o troch spoločníkoch, XIV, 5: FF 1469).
Zachytilo ma, keď som videl, že v týchto krajinách je zvykom pri vítaní hosťa nielen podať mu ruku, ale aj priložiť si ruku k srdcu na znak náklonnosti. Je to ako povedať: tvoja osoba mi nezostáva vzdialená, ale vstupuje do môjho srdca, do môjho života. Aj ja si s úctivou láskou prikladám ruku k srdcu, hľadiac na každého z vás s dobrorečením Najvyššiemu za možnosť stretnúť sa.
Verím, že sa čoraz viac potrebujeme stretávať, spoznávať sa a brať si to k srdcu, dať prednosť realite pred ideami a ľuďom pred názormi, otvorenosti voči nebu pred vzdialenosťami na zemi: budúcnosti bratstva pred minulosťou nepriateľstva, prekonávajúc predsudky a nedorozumenia z histórie v mene Toho, ktorý je Prameňom pokoja.
Ako by inak mohli veriaci rôznych náboženstiev a kultúr spolunažívať, prijímať sa a vážiť si jeden druhého, ak si zostaneme cudzí? Riaďme sa výrokom imáma Aliho: „Ľudia sú dvoch typov: buď tvoji bratia vo viere, alebo tebe podobní v človečenstve“, a cíťme sa povolaní starať sa o všetkých, ktorých božský plán postavil na svete vedľa nás. Nabádajme sa, aby sme „zabudli na minulosť, pestovali úprimné vzájomné porozumenie a spoločne chránili a zveľaďovali sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu všetkých ľudí“ (Nostra aetate, 3).
Toto sú úlohy, ktoré sa ukladajú nám, náboženským vodcom: tvárou v tvár čoraz viac zranenému a rozorvanému ľudstvu, ktoré pod šatom globalizácie dýcha ustato a ustrašene, majú veľké vierovyznania byť srdcom, ktoré spája údy tela, dušou, ktorá dáva nádej a život vyšším ašpiráciám.
V týchto dňoch som hovoril o sile života, ktorý odoláva aj v najsuchších púšťach, pretože čerpá z vody stretnutia a mierumilovného spolužitia. Včera som si vzal podnet z prekvapivého „stromu života“, ktorý sa nachádza tu v Bahrajne. Biblický príbeh, ktorý sme počuli, umiestňuje strom života do stredu záhrady pôvodu, do srdca úžasného Božieho plánu s človekom, harmonického projektu schopného obsiahnuť celé stvorenie.
Ľudská bytosť sa však vzdialila od Stvoriteľa a ním ustanoveného poriadku. Z tohto sa zrodili problémy a nerovnováhy, ktoré v biblickom rozprávaní nasledujú rad za radom: hádky a vraždy medzi bratmi (porov. Gn 4), nepokoje a devastácia životného prostredia (porov. Gn 6-9), pýcha a protichodnosti v ľudskej spoločnosti (porov. Gn 11)... Záplava zla a smrti skrátka vytryskla z ľudského srdca, zo zlovoľnej iskry rozpútanej tým zlom, ktoré číha pri dverách jeho srdca (porov. Gn 4,7), aby podpálilo harmonickú záhradu sveta.
Všetko toto zlo však pramení v odmietnutí Boha a brata: v tom, že človek stráca zo zreteľa Pôvodcu života a prestáva sa uznávať za strážcu svojich bratov a sestier. Preto tie dve otázky, ktoré sme počuli, zostávajú vždy platné a bez ohľadu na vyznávané krédo doliehajú na každú existenciu a každú dobu: „Kde si?“ (Gn 3,9); „Kde je tvoj brat?“ (Gn 4,9).
Drahí priatelia, bratia v Abrahámovi, veriaci v jediného Boha, sociálne a medzinárodné neduhy, ekonomické i osobné, ako aj dramatická environmentálna kríza, ktorá charakterizuje tieto časy a o ktorej sme tu dnes uvažovali, pramenia v konečnom dôsledku v odvrátení sa od Boha a blížneho. Preto máme jedinečnú a neodmysliteľnú úlohu - pomôcť znovu objaviť tieto zabudnuté zdroje života, priviesť ľudstvo k tomu, aby sa opätovne sýtilo z tejto starobylej múdrosti, nanovo približovať veriacich ku klaňaniu sa Bohu nebies a k ľuďom, pre ktorých stvoril zem.
A akým spôsobom sa to má diať? Naše prostriedky sú v podstate dva: modlitba a bratstvo. Toto sú naše zbrane, ponížené a účinné. Nesmieme sa nechať zlákať inými prostriedkami, skratkami nehodnými Najvyššieho, ktorého meno Pokoj je urážané tými, ktorí veria v argumenty sily, ktorí živia násilie, vojnu a trh so zbraňami, „obchod so smrťou“, ktorý prostredníctvom stále väčších súm peňazí mení náš spoločný domov na veľký arzenál.
Koľko temných komplotov a koľko bolestných protirečení sa za tým všetkým skrýva! Spomeňme si napríklad na to, koľko ľudí je nútených migrovať zo svojej vlasti kvôli konfliktom podnecovaným lacným nákupom zastaranej výzbroje, aby ich na ďalších hraniciach vystopovali a zatlačili späť pomocou čoraz sofistikovanejšej vojenskej techniky. A tak sa nádej zabíja dvakrát!
No tvárou v tvár týmto tragickým scenárom,
keď sa svet ženie za chimérami sily, moci a peňazí, sme povolaní, aby sme s múdrosťou starcov a otcov pamätali, že Boh a blížny majú prednosť pred všetkým ostatným, že nás zachraňuje len transcendencia a bratstvo. Je na nás vyvádzať tieto zdroje života z hĺbky na povrch, inak bude púšť ľudstva čoraz vyprahnutejšou a smrtonosnou.
Predovšetkým je na nás, aby sme svedčili, viac skutkami ako slovami, že v to veríme, v tieto dve pravdy. Máme veľkú zodpovednosť pred Bohom a pred ľuďmi a musíme byť vzorovým príkladom v tom, čo hlásame, nielen v našich komunitách a u nás doma - to už nestačí - ale v zjednotenom a globalizovanom svete. My, ktorí pochádzame z Abraháma, otca národov vo viere, nemôžeme mať na srdci len „tých našich“, ale stále jednotnejší musíme osloviť celé ľudské spoločenstvo, ktoré obýva Zem.
Pretože každý si aspoň v skrytosti svojho srdca kladie tie isté veľké otázky: kto je človek, prečo je tu bolesť, zlo, smrť, nespravodlivosť, čo je po tomto živote? V mnohých, znecitlivených praktickým materializmom a paralyzujúcim konzumom, však tieto otázky driemu, zatiaľ čo v iných sú umlčané neľudskými ranami hladu a chudoby. Nech sa však medzi dôvody, prečo sa zabúda na to, na čom záleží, nezaradí naša nedbanlivosť, pohoršenie z toho, že sa venujeme niečomu inému, a nie ohlasovaniu Boha, ktorý dáva pokoj životu, a pokoja, ktorý dáva život ľuďom.
Bratia a sestry, podporujme sa v tom navzájom, nadviažme na naše dnešné stretnutie, kráčajme spolu! Budeme požehnaní Najvyšším i tými najmenšími a najslabšími stvoreniami, ktorým On prejavuje priazeň: chudobnými, deťmi a mladými, ktorí po toľkých temných nociach očakávajú úsvit svetla a pokoja. Ďakujem.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)
-cj, jb-
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
