Generálna audiencia: Svedectvo Cyrila a Metoda je v inkulturácii

Vatican News 

Jednota, inkulturácia a sloboda – tieto tri aspekty na životoch svätých Cyrila a Metoda vyzdvihol pápež František v 24. časti katechéz o evanjelizačnom nadšení. Podľa pápežových slov mali títo svätci aj „túžbu po živote v ústraní“, ale bola krátkodobá, pretože „boli vyslaní ako misionári na Veľkú Moravu, kde pretrvávali mnohé pohanské zvyky a tradície“. Katechézu o našich vierozvestoch si na vatikánskom námestí vypočulo medzi prítomnými veriacimi aj viacero skupín Slovákov, vrátane pútnikov z Chtelnice.

Svätý Otec František vyjadril zármutok z vojnových udalostí vo svete a znovu pozval všetkých k spoločnej modlitbe za mier:

„Stále myslím na vážnu situáciu v Palestíne a Izraeli: vyzývam k prepusteniu rukojemníkov a k prísunu humanitárnej pomoci do Gazy. Naďalej sa modlím za tých, ktorí trpia, a dúfam v kroky smerujúce k pokoju na Blízkom východe, v sužovanej Ukrajine a v ostatných regiónoch zranených vojnou. Pripomínam všetkým, že pozajtra, v piatok 27. októbra, budeme prežívať deň pôstu, modlitby a pokánia; o 18. hodine sa na Námestí sv. Petra zhromaždíme v modlitbe, aby sme vyprosovali mier vo svete.“

Pri príležitosti prebiehajúceho mesiaca októbra pápež na záver pozval veriacich aj k dennej modlitbe ruženca:

„Vyzývam všetkých, aby sa denne modlili svätý ruženec, a aby sa učili od Panny Márie prežívať každú udalosť v spojení s Ježišom.“

Pred katechézou zaznel biblický úryvok zo Skutkov apoštolov (Sk 11,2-4.15.17):

Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: [...] „Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. [...] Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“  

Evanjelizačné nadšenie: apoštolská horlivosť veriaceho človeka

24. Svätí Cyril a Metod, apoštoli Slovanov

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes vám porozprávam o dvoch bratoch, ktorí sú na Východe veľmi známi, až tak, že ich nazývajú „apoštolmi Slovanov“, sú to: svätí Cyril a Metod. Narodili sa v Grécku v 9. storočí v aristokratickej rodine, zriekli sa politickej kariéry a zasvätili sa mníšskemu životu. Ich sen o živote v ústraní však trval krátko. Boli vyslaní ako misionári na Veľkú Moravu, ktorá v tom čase spájala rôzne národy, ktoré boli už čiastočne evanjelizované, ale medzi nimi pretrvávali mnohé pohanské zvyky a tradície. Ich knieža

požiadal o učiteľa, ktorý by im vysvetlil kresťanskú vieru v ich jazyku.

Prvou úlohou Cyrila a Metoda bolo preto dôkladne spoznať kultúru týchto národov. Stále znie refrén: viera sa musí inkulturovať a kultúra evanjelizovať. Inkulturácia viery, evanjelizácia kultúr a neustále. Cyril sa ich pýtal, či majú abecedu, a oni mu odpovedali, že nie. On odvetil: „Kto dokáže napísať reč na vode?“. Na ohlasovanie evanjelia a na modlitbu bolo naozaj potrebné mať primeraný, vhodný, špecifický nástroj. Tak zostavil hlaholiku. Prekladal Bibliu a liturgické texty. Ľudia cítili, že kresťanská viera im už nie je „cudzia“, ale stáva sa ich vierou, hovorenou v ich materinskom jazyku. Len si to predstavte: dvaja grécki mnísi dávajú Slovanom abecedu. Práve táto otvorenosť srdca zakorenila evanjelium medzi nimi. Obaja nemali strach, boli odvážni.

Čoskoro sa však začali objavovať nezhody zo strany niektorých latiníkov, ktorí sa cítili okradnutí o monopol na kázanie medzi Slovanmi, stále je tento súboj vnútri Cirkvi. Ich námietka bola síce náboženská, ale len zdanlivo: Boha možno chváliť v hebrejčine, gréčtine a latinčine – hovorili - len v troch jazykoch, ktoré boli napísané na kríži. Boli uzavretí do seba, aby si uchránili svoju autonómiu. Cyril však dôrazne odpovedal: Boh chce, aby ho každý národ chválil vo svojom jazyku. Spolu s bratom Metodom sa obrátil na pápeža a ten schválil ich liturgické texty v slovanskom jazyku, dal ich umiestniť na oltár Baziliky Santa Maria Maggiore a spieval s nimi Pánove chvály podľa týchto kníh. Cyril zomrel o niekoľko dní neskôr, jeho relikvie sú dodnes uctievané tu v Ríme, v Bazilike svätého Klementa. Metod bol vysvätený za biskupa a poslaný späť na územie Slovanov. Tam veľa trpel, dokonca bol uväznený,  ale, bratia a sestry, my vieme, že Božie slovo nie je spútané a šírilo sa medzi týmito národmi.

Pri pohľade na svedectvo týchto dvoch evanjelizátorov, ktorých chcel svätý Ján Pavol II. za spolupatrónov Európy a o ktorých napísal encykliku Slavorum apostoli, vidíme tri dôležité aspekty.

Po prvé, jednota: Gréci, pápež, Slovania: v tom čase existovalo v Európe nerozdelené kresťanstvo, ktoré spoločne pracovalo na evanjelizácii.

Druhým dôležitým aspektom je inkulturácia, o ktorej som už niečo povedal: evanjelizácia kultúry a inkulturácia ukazuje, že evanjelizácia a kultúra sú úzko prepojené. Evanjelium nemožno hlásať abstraktne, destilovane, nie: evanjelium musí byť inkulturované a je tiež výrazom kultúry.

Posledným aspektom je sloboda. Pri kázaní je potrebná sloboda, ale sloboda vždy potrebuje odvahu; človek je slobodný vtedy, keď je odvážnejší a nenechá sa spútať mnohými vecami, ktoré mu berú slobodu.

Bratia a sestry, prosme svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, aby sme boli pre iných nástrojmi „slobody v láske“. Buďte tvoriví, vytrvalí a pokorní, s modlitbou a službou.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek, Miroslava Holubíková)