Katechéza o evanjelizačnom nadšení (29): Ohlasovanie je v Duchu Svätom

Pred katechézou zaznelo čítanie zo Skutkov apoštolov (Sk 1,6-8):

[Po zmŕtvychvstaní] sa ho tí, čo boli s ním, pýtali: «Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?». On im povedal: «Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme». 

Katechézu krátko uviedol Svätý Otec František:

„Drahí bratia a sestry, dobré ráno, vitajte všetci! Aj dnes som poprosil Mons. Ciampanelliho, aby čítal namiesto mňa, pretože mám ešte stále ťažkosti. Už je to oveľa lepšie, ale keď veľa rozprávam, som potom unavený.“

29. pokračovanie cyklu katechéz o evanjelizačnom nadšení: apoštolskej horlivosti veriaceho človeka: Ohlasovanie je v Duchu Svätom, 6. december 2023

Drahí bratia a sestry, v minulých katechézach sme videli, že ohlasovanie evanjelia je radosť, je pre všetkých a musí byť zamerané na súčasnosť. Objavme teraz poslednú podstatnú vlastnosť: ohlasovanie sa musí diať v Duchu Svätom. Na „ohlasovanie  Boha“ nestačí radostná vierohodnosť svedectva, univerzálnosť ohlasovania a aktuálnosť posolstva. Bez Ducha Svätého je každá horlivosť márna a apoštolsky nepravá: bola by len našou vlastnou činnosťou a nemohla by priniesť ovocie.

V Evangelii gaudium som pripomenul, že „Ježiš je prvý a najväčší hlásateľ evanjelia“, a že „pri každej forme hlásania evanjelia patrí prvé miesto Bohu“, ktorý „nás povolal, aby sme s ním spolupracovali, a povzbudzuje nás silou svojho Ducha“ (č. 12). Toto je prvenstvo Ducha Svätého! Preto Pán prirovnáva dynamickosť Božieho kráľovstva k „človeku, ktorý hádže semeno do zeme; či spí, alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on o tom ani nevie“ (Mk 4, 26 - 27). Duch Svätý je protagonistom, on vždy predchádza misionárov a spôsobuje, že prinášajú ovocie. Toto vedomie je pre nás veľkou útechou! Pomáha nám upresniť ďalšie rovnako dôležité poznanie, že Cirkev vo svojej apoštolskej horlivosti neohlasuje samu seba. Cirkev ohlasuje milosť, dar a Duch Svätý je práve Božím darom, ako povedal Ježiš Samaritánke (porov. Jn 4, 10).

Prvenstvo Ducha Svätého nás však nesmie viesť k ľahostajnosti. Dôvera neospravedlňuje našu pasivitu. Životaschopnosť semienka, ktoré rastie samo od seba, neoprávňuje poľnohospodárov zanedbávať pole. Ježiš, keď dával svoje posledné odporúčania pred vystúpením do neba, povedal: „Dostanete silu od Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami ... až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). Pán nám nezanechal ani teologické skriptá, ani pastoračnú príručku, ktorú by sme mali používať, ale odovzdal nám Ducha Svätého, ktorý podporuje misijné poslanie. Odvážna iniciatíva, ktorú nám Duch Svätý vlieva, nás vedie k napodobňovaniu jeho štýlu, ktorý má vždy dve charakteristiky: tvorivosť a jednoduchosť.

Tvorivosť, aby sme Ježiša ohlasovali s radosťou, každému a v súčasnom svete. Môže prísť pokušenie zanechať pastoračnú službu v tejto našej dobe, ktorá nepomáha, aby sme mali náboženský pohľad na život, a v ktorej sa ohlasovanie stalo na mnohých miestach náročnejším, únavnejším a zdanlivo neplodným. Je možné stiahnuť sa do bezpečných zón, akým je opakovanie bežných vecí, ktoré sa robili vždy, alebo únik do lákavých volaní zvnútornenej spirituality, či dokonca útek do nesprávne pochopeného zmyslu ústredného miesta liturgie. Sú to pokušenia, ktoré sa maskujú ako vernosť tradícii, ale často sú skôr reakciou na osobnú nespokojnosť, než odpoveďou Duchu Svätému.

Pastoračná kreativita je naopak odvahou v Duchu Svätom, horí jeho misijným ohňom a je dôkazom vernosti voči nemu. Preto som napísal, že „Ježiš Kristus dokáže prelomiť aj nudné schémy, v ktorých sa ho niekedy pokúšame uväzniť, a vie nás prekvapiť svojou neustálou Božou tvorivosťou. Vždy, keď sa snažíme vrátiť k prameňu a obnoviť pôvodnú čerstvosť evanjelia, ukážu sa nové cesty a kreatívne metódy, rôzne vyjadrovacie formy, výrečnejšie symboly, slová naplnené obnoveným významom pre dnešný svet“ (Evangelii gaudium, 11).

Tvorivosť spolu s jednoduchosťou sú potrebné, lebo Duch nás privádza k prameňu, vedie nás k „prvému ohlasovaniu“. V skutočnosti je to „oheň Ducha Svätého, vďaka ktorému veríme v Krista, ktorý nám svojou smrťou i zmŕtvychvstaním odhaľuje a sprostredkuje nekonečné Otcovo milosrdenstvo“ (tamže, 164). Toto je prvé ohlasovanie, ktoré „musí stáť v centre evanjelizačného úsilia a každej snahy o cirkevnú obnovu“; aby sme opakovali: „Ježiš Kristus ťa miluje, obetoval svoj život, aby ťa zachránil, a teraz žije po tvojom boku každý deň, aby ťa osvietil, posilnil a oslobodil“ (ibid).

Bratia a sestry, nechajme sa nadchnúť Duchom Svätým a vzývajme ho každý deň: nech je on počiatkom nášho bytia a nášho konania; nech je na začiatku každej našej činnosti, stretnutia, zhromaždenia a ohlasovania. On oživuje a omladzuje Cirkev: s ním sa nemusíme báť, pretože je harmóniou, vždy udržiava pospolu tvorivosť a jednoduchosť, povzbudzuje spoločenstvo a vysiela na misiu, otvára sa rozmanitosti a privádza k jednote. On je našou silou, dychom nášho ohlasovania, zdrojom apoštolskej horlivosti. Príď, Duchu Svätý!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatikán News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)