Generálna audiencia 30. októbra 2024 Generálna audiencia 30. októbra 2024  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Katechézy o Duchu Svätom (11): Birmovka – sviatosť Ducha Svätého

Ako „krásny cieľ“ pre Jubilejný rok 2025 Svätý Otec počas stredajšej katechézy zdôraznil, že je potrebné „odstrániť popol rutiny a nedostatku angažovanosti“, aby sme sa stali „nositeľmi plameňa Ducha“.

Čítanie: Sk 8,14-17

Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.

11. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej spáse: „Udelil nám pomazanie a vtlačil nám pečať“. Birmovka – sviatosť Ducha Svätého

Podcast katechézy

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes budeme pokračovať v našich úvahách o prítomnosti a pôsobení Ducha Svätého v živote Cirkvi prostredníctvom sviatostí.

Posväcujúce pôsobenie Ducha Svätého k nám prichádza predovšetkým dvomi cestami: Božím slovom a sviatosťami. A medzi všetkými sviatosťami je jedna, ktorá je sviatosťou Ducha Svätého par excellence, a práve pri nej by som sa chcel dnes zastaviť. Ide o sviatosť birmovania.

V Novom zákone sa okrem krstu vodou spomína ešte jeden obrad, a to vkladanie rúk, ktorého cieľom je viditeľné a charizmatické odovzdanie Ducha Svätého s účinkami podobnými tým, ktoré mali apoštoli v deň Turíc. V Skutkoch apoštolov sa v tejto súvislosti uvádza významná udalosť. Keď sa dopočuli, že niektorí v Samárii prijali Božie slovo, z Jeruzalema poslali Petra a Jána. „Zašli tam“, hovorí text, „a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo on ešte na nikoho z nich nezostúpil, boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého“ (8, 14 - 17).

K tomu sa pridáva to, čo píše svätý Pavol v Druhom liste Korinťanom: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (1, 21-22). Téma Ducha Svätého ako „kráľovskej pečate“, ktorou Kristus označuje svoje ovce, je základom učenia o „nezmazateľnom znaku“ udelenom týmto obradom.

Postupom času sa obrad pomazania ustálil ako samostatná sviatosť, ktorá v rôznych obdobiach a obradoch Cirkvi nadobúdala rôzne formy a obsah. Teraz nie je priestor prechádzať túto veľmi zložitú históriu. Čo je sviatosť birmovania v chápaní Cirkvi, zdá sa mi, že jednoducho a jasne opisuje Katechizmus pre dospelých Konferencie biskupov Talianska. Píše sa v ňom: „Sviatosť birmovania je pre každého veriaceho tým, čím boli Turíce pre celú Cirkev. [...] Posilňuje krstné začlenenie v Kristovi a Cirkvi a zasvätenie prorockému, kráľovskému a kňazskému poslaniu. Udeľuje hojnosť darov Ducha Svätého [...]. Ak je teda krst sviatosťou narodenia, birmovanie je sviatosťou rastu. Preto je tiež sviatosťou svedectva, lebo úzko súvisí so zrelosťou kresťanského života.“[1]

Problémom je, ako zabezpečiť, aby sa sviatosť birmovania v praxi neredukovala na „posledné pomazanie“, teda na sviatosť „odchodu“ z Cirkvi. Hovorí sa, že je to „rozlúčková sviatosť“, pretože keď ju mladí ľudia prijmú, odídu a potom sa vrátia až na sobáš. Preto sa to tak hovorí. Ale my musíme urobiť, aby bola sviatosťou začiatku aktívnej účasti na živote Cirkvi. Je to cieľ, ktorý sa nám vzhľadom na súčasnú situáciu v celej Cirkvi môže zdať nemožný, ale to neznamená, že by sme sa oň mali prestať usilovať. Nebude sa to týkať všetkých birmovancov, či už detí alebo dospelých, ale je dôležité, aby to tak bolo aspoň u niektorých, ktorí potom budú animátormi spoločenstva.

V tomto smere môže byť užitočné, ak pri príprave na sviatosť pomáhajú veriaci laici, ktorí majú osobnú skúsenosť s Kristom a pravú skúsenosť s Duchom Svätým. Niektorí ľudia hovoria, že ju zažili ako rozkvet sviatosti birmovania, ktorú prijali ako mladí.

Ale netýka sa to len budúcich birmovancov, týka sa to nás všetkých a v každej chvíli. Spolu s birmovaním a pomazaním sme prijali, ako nás uistil apoštol, aj závdavok Ducha, ktorý na inom mieste nazýva „prvotinami Ducha“ (Rim 8, 23). Tento závdavok musíme „používať“, zakúšať tieto prvotiny, a nie zakopávať dary a talenty, ktoré sme dostali.

Svätý Pavol povzbudzoval svojho žiaka Timoteja, aby „roznecoval Boží dar, ktorý dostal vkladaním rúk“ (2 Tim 1, 6), a použité sloveso naznačuje obraz toho, kto fúka do ohňa, aby roznietil jeho plameň. To je krásny cieľ pre jubilejný rok! Odstrániť popol rutiny a nečinnosti, aby sme sa stali nositeľmi plameňa Ducha Svätého, podobne ako nositelia pochodní na olympijských hrách. Nech nám Duch pomáha urobiť zopár krokov týmto smerom!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

 

[1] Pravda vás oslobodí. Katechéza pre dospelých. Vatikánske knižné vydavateľstvo 1995, s. 324.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

30 októbra 2024, 14:30

Nedávne audiencie

Čítaj celé >