Cirkev študuje svoju históriu, aby dnes lepšie žila vieru

Andrea Tornielli 

Traduje sa, že svätý Filip Neri zvykol hovoriť svojmu priateľovi Césare Baroniovi, zakladateľovi modernej katolíckej historiografie: „Prichádzaj aspoň raz za mesiac učiť dejiny Cirkvi našich študentov, pretože ich už nepoznajú. A ak nepoznajú históriu, nakoniec už nebudú poznať ani vieru.“

Tento dôraz na štúdium histórie je dnes aktuálnejší než kedykoľvek predtým, ako to zdôraznil pápež František vo svojom liste zverejnenom vo štvrtok s názvom „Obnova štúdia dejín Cirkvi“.

Podobne ako vo svojom augustovom liste, v ktorom sa zameral na význam literatúry, nástupca apoštola Petra hovorí predovšetkým ku kňazom o ich formácii, ale tiež vrhá svetlo na tému, ktorá sa týka všetkých. Štúdium dejín Cirkvi je spôsob, ako zachovať pamäť a budovať budúcnosť, ako aj najlepší spôsob, ako interpretovať realitu, ktorá nás obklopuje.

Vychovávať mladšie generácie k tomu, aby sa ponorili do minulosti, odolávali zjednodušeným sloganom a navigovali v bludisku miliónov „správ“ —  často falošných, zaujatých alebo neúplných — je misiou, ktorá zahŕňa nás všetkých. Slová svätého Filipa Neriho zdôrazňujú jedinečné spojenie medzi kresťanskou vierou a históriou.

Vtelenie, smrť a zmŕtvychvstanie Božieho Syna je udalosť, ktorá rozdelila ľudskú históriu na „pred“ a „po“. Katolícka viera nie je predovšetkým ideou, filozofiou alebo morálkou, je to vzťah, život, konkrétnosť a história.

Sme kresťanmi vďaka svedectvu odovzdávanému z matky na syna, z otca na dcéru, od starých rodičov na vnúčatá. Sledovanie tohto reťazca dozadu nás vedie k prvým svedkom — apoštolom — ktorí každý deň spoločne prežívali celý verejný Ježišov život.

Táto láska k histórii, sprevádzaná perspektívou viery, nám tiež umožňuje skúmať menej ušľachtilé a temnejšie stránky Cirkvi.

„Študujte bez predsudkov, pretože Cirkev nepotrebuje lži, ale iba pravdu,“ povedal pápež Lev XIII., keď v roku 1889 otvoril vtedajší Vatikánsky tajný archív.

Štúdium histórie nás samozrejme spája so „škvrnami“ a „vráskami“ minulosti.

Vo svojom liste pápež František vysvetľuje, že „dejiny Cirkvi nám pomáhajú vidieť skutočnú Cirkev a milovať Cirkev takú, aká skutočne je, a milovať to, čo sa naučila a naďalej sa učí zo svojich chýb a zlyhaní.“

Uvedomenie si aj jej najtemnejších momentov umožňuje Cirkvi pochopiť „škvrny a rany“ dnešného sveta.

Pápežova perspektíva nemá nič spoločné s akoukoľvek formou apologetického zámeru, ktorý sa snaží prezentovať idealizovanú realitu, rovnako ako sa dištancuje od ideologických tendencií, ktoré vykresľujú Cirkev ako bandu zloduchov.

V skutočnosti, ak Cirkev dokáže úprimne čeliť každému aspektu svojej minulosti, je pravdepodobnejšie, že zostane pokorná, pretože si uvedomuje, že ľudstvo je spasené Pánom, nie pastoračnými marketingovými stratégiami alebo prominentnosťou akéhokoľvek módneho jednotlivca.

Spracoval: Patrik Hajdu