Pápež František otvoril Jubilejný rok 2025
Vatican News
Ceremoniál začiatku Svätého roka sa pripravoval už niekoľko týždňov. Počas ceremónie „recognitio“ boli prinesené kľúče od Svätých brán v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne a v ďalších troch pápežských bazilikách v Ríme.
Dňa 2. decembra bol zbúraný múr v Bazilike svätého Petra, ktorý chránil Svätú bránu od skončenia predchádzajúceho jubilea v roku 2015. Spoza múru bola vyzdvihnutá schránka obsahujúca kľúče od Svätej brány. Nachádzali sa v nej aj kľučky, pergamen potvrdzujúci ich uzavretie pred niekoľkými rokmi a tehly a pamätné medaily pápežov: Františka, Benedikta XVI. a Jána Pavla II.
Prechod cez Svätú bránu a odpustky
Počas večernej svätej omše na Štedrý deň pápež František začal Jubilejný rok slávnostným otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra. Odteraz až do 6. januára 2026 môže každý pútnik, ktorý navštívi baziliky a kostoly Jubilejného roka a splní všetky duchovné požiadavky pripisované odpustkom, získať plnomocné odpustky z trestov za hriechy - najvyššiu formu kresťanského odpustenia.
Vatikánska Apoštolská penitenciária zverejnila normy, podľa ktorých možno získať odpustky spolu s odpustením a zmierením hriechov. Získať ich budú môcť všetci veriaci „skutočne kajúcni“, „pohnutí duchom lásky“, „ktorí sa počas jubilea očistili sviatosťou pokánia a živili sa svätým prijímaním“, a ktorí sa budú modliť na úmysel pápeža, uvádza sa v normách zverejnených Apoštolskou penitenciáriou.
To je podstata Jubilejných rokov, ktoré sa organizujú každých 25 rokov. Môžu byť vyhlásené aj mimoriadne jubileá, ako napríklad to v roku 2015 alebo plánované na rok 2033 - na 2 000. výročie Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
Pre pútnikov je tu aj symbolika prechodu cez Svätú bránu. Význam tohto gesta odkazuje na Kristove slová z evanjelia: „Ja som brána. Ak niekto vojde cezo mňa, bude spasený - vojde a vyjde a nájde pokrm“ (Jn 10, 9).
Pre veriacich tento úkon vyjadruje ochotu nasledovať Ježiša, ktorý je Dobrým pastierom, a túžbu, aby ich Ježiš viedol. Zároveň je to brána, ktorá vedie do Cirkvi. Pre kresťanské spoločenstvo je tiež znamením zmierenia, ktoré spája každého veriaceho s Kristom: je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja. V Ríme nadobúda táto skúsenosť osobitný význam vďaka spomienke a prítomnosti hrobov svätého Petra a svätého Pavla.
Svet potrebuje nádej
Heslom Jubilejného roka 2025 je slovo „nádej“. Pápež František zdôrazňuje, že ide o hodnotu, ktorú svet potrebuje najmä dnes. Vedú sa vojny na Ukrajine, Blízkom východe a hrozí, že vypuknú aj inde vo svete. V mnohých krajinách sú ľudia prenasledovaní, pokračuje migračná kríza, ľudí postihujú prírodné katastrofy.
Podľa Svätého Otca Františka v tejto situácií ľudia potrebujú najmä cnosť nádeje. A - ako pápež opakovane zdôrazňuje - „nádej nikdy nesklame“. A kresťanská nádej sa nevzdáva ani tvárou v tvár ťažkostiam: je založená na viere a živená láskou, a tak umožňuje napredovať v živote.
Nie je to ani, ako hovorí pápež František, len pocit pohody, nie je to celoživotný optimizmus, pozitívny pohľad do budúcnosti. Predovšetkým je to konanie, najmä pre dobro druhého: migranta, bezdomovca, väzňa, chudobného, prenasledovaného, chorého, slabého, aby prinieslo nádej na lepšiu budúcnosť práve tým, ktorí to najviac potrebujú.
Pápež navštívi väzňov
Preto v tomto jubilejnom roku, hneď po Svätej bráne v Bazilike svätého Petra, pápež vo štvrtok 26. decembra otvorí druhú Svätú bránu - v najväčšom rímskom väzenskom komplexe v Rebibbii. Práve v tejto väznici sa Ján Pavol II. stretol s atentátnikom na svoj život Ali Agcom a odpustil mu. Je to jeden z najväčších väzenských komplexov v Taliansku. A je to aj miesto, kde, ako hovorí riaditeľka zariadenia Teresa Mascoloová pre Vatican News, je nádej cnosťou, ktorá sa pestuje zvláštnym spôsobom každý deň.
Ostatné Sväté brány budú otvorené v troch ďalších pápežských bazilikách v Ríme: Santa Maria Maggiore, Jána Lateránskeho a svätého Pavla za hradbami. To svedčí o tom, aký význam prikladá pápež František tomu, aby prinášal nádej tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Už teraz je známe, že chovanci rímskej Rebibbie sa Svätému Otcovi Františkovi odvďačia darom vyrobeným z dreva člnov, na ktorých migranti preplávali Stredozemné more smerom do Európy. Pre pápeža, ktorý neustále apeluje na pomoc migrantom, to bude veľmi symbolické.
Viac ako 30 miliónov „pútnikov nádeje”
Všetkých, ktorí prichádzajú do Ríma na Jubilejný rok, preto Svätý Otec nazýva pútnikmi nádeje. Je síce pravda, že odpustky bude tento rok možné získať aj v diecézami určených svätyniach po celom svete, ale práve Vatikán a Rím budú počas Jubilejného roka cieľom najväčšieho počtu pútnikov. „V súčasnosti očakávame, že do Vatikánu príde 32 miliónov pútnikov,“ hovorí Agnese Palmucciová z tlačovej kancelárie Jubilejného roka 2025.
Kancelária patrí pod vatikánske Dikastérium pre evanjelizáciu, ktoré priamo dohliada na organizáciu Svätého roka. Agnese Palmucciová dodáva, že počet pútnikov sa neustále overuje. Hoci je pre ňu ťažké povedať, koľko pútnikov príde zo Slovenska, je jasné, že to bude významný počet. Pravdepodobne vyšší ako v ktoromkoľvek inom roku - tak predpovedajú rímski sprievodcovia a agentúry organizujúce návštevy vo Večnom meste.
Jubileá vojakov, mladých ľudí, robotníkov...
Program jubilejných podujatí na celý rok už bol zverejnený. Začne sa „Jubileom sveta komunikácie a médií“ v dňoch 24. - 26. januára. Ďalej to budú jubileá umelcov, vojakov, dobrovoľníkov, misionárov, robotníkov, hudobných skupín či chudobných.
Jedným z najdôležitejších bude „Jubileum mladých“, počas ktorého sa pápež v dňoch 28. júla - 3. augusta niekoľkokrát stretne s mladými ľuďmi z celého sveta. Posledným jubilejným stretnutím, ktoré je naplánované na 14. decembra 2025, bude „Jubileum väzňov“. Jubilejný rok sa zavŕši zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra 6. januára 2026 počas sviatku Zjavenia Pána, ktorý je na Slovensku známy ako Traja Králi.
Rím sa mení pre pútnikov
32 miliónov, a niektorí už hovoria o predpokladanom ešte vyššom počte, je obrovský dav, desaťnásobok počtu obyvateľov rímskej metropoly. K tomuto počtu treba pripočítať aj bežných turistov, ktorí na Jubileum neprídu ako pútnici.
Aby bolo možné v roku 2025 prijať taký veľký počet návštevníkov, v talianskej metropole a v samotnom Vatikáne už mnoho mesiacov prebiehajú rekonštrukčné práce na kľúčových staniciach metra, námestiach, uliciach a železničných staniciach. Všetko pod heslom: „Rím sa mení“.
Počas celého roka 2024 nebol Rím ani tak rozkopaný, ako skôr zakrytý plotmi okolo mnohých hlavných pamiatok. Fontánu pri Panteóne či dve fontány na Piazza Navona nebolo vidieť. Zakryté boli aj majstrovské diela v samotnej Bazilike svätého Petra: slávna „Pieta“ od Michelangela alebo Berniniho baldachýn.
Pred adventom už boli niektoré diela po reštaurovaní otvorené. Rekonštrukcii podliehali pamiatky, kostoly, ktorých zatvorenie pravdepodobne u niektorých turistov vyvolalo sklamanie. Podľa rímskych médií sa v rámci príprav na Jubileum v celej metropole vykonáva alebo už vykonalo takmer 500 prác rôzneho druhu, pričom predbežné náklady sa odhadujú na približne 2 - 2,5 miliardy eur. Pol miliardy z tejto sumy - podľa talianskych médií - bolo získaných z Európskej únie na realizáciu takmer 300 rôznych druhov rekonštrukcií a prác.
Mnohé z týchto prác budú dokončené až v jubilejnom roku, ale tie najdôležitejšie - ako prisľúbil starosta Ríma Roberto Gualtieri - sa postupne dokončujú. Hlavné nové trasy, námestia či pamiatky po rekonštrukcii by mali byť otvorené do konca roka 2024. A hoci sa obyvatelia Ríma občas sťažujú na nepohodlie spojené s rekonštrukciou, je jasné, že mestu to prospeje. Zrekonštruované stanice a stanice metra, nové križovatky, chodníky, ulice - to všetko zostane natrvalo.
Všetko pre pútnikov
K prebiehajúcim prácam sa dokonca vyjadril aj Svätý Otec počas svojej výročnej modlitby na Španielskom námestí na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Pod stĺpom so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie pápež povedal, že v Ríme prebiehajú rekonštrukcie, ktoré sú možno niekedy rušivé, ale, ako dodal, najdôležitejšie rekonštrukcie by mali pokračovať v srdciach ľudí. Vyzval teda Rimanov a pútnikov, aby sa čo najlepšie pripravili na Jubilejný rok.
Práve pre pútnikov bola vytýčená a ohradená špeciálna trasa z Via della Conciliazione do samotnej Baziliky sv. Petra, ktorá vedie priamo k Svätej bráne. Práve pútnici budú totiž počas Jubilejného roka najdôležitejší. Už niekoľko mesiacov je na Via della Conciliazione zriadené špeciálne informačné miesto, ale aj webová stránka v mnohých jazykoch: www.iubilaeum2025.va, kde by sa mali pútnici zaregistrovať, aby mohli prejsť Svätou bránou. Na slovenskú národnú púť sa môžu zaregistrovať na stránke: https://www.jubileum2025.sk/registracia.
Nájdu tam aj najnovšie správy o Jubileu, môžu sa dozvedieť o histórii a znakoch špecifických pre každý Svätý rok, zaregistrovať sa na jubilejné podujatia a nahliadnuť do kalendára všetkých plánovaných podujatí, ktorý už bol zverejnený.
Špeciálna brána pre peších pútnikov
V kancelárii Jubilea sa môžete dozvedieť aj viac informácií o pútnických trasách vo Večnom meste. Práve púť je imanentná Jubilejným rokom.
Na súčasné Jubileum je možné ísť aj pešo. Médiá pripomínajú napríklad starú pútnickú trasu s názvom Romea Strata. Začína sa v estónskom hlavnom meste Tallinne a vedie cez srdce východnej Európy: Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Českú republiku, Rakúsko a ďalej do Talianska.
V Taliansku vedie trasa z Tarvisia vo Friuli a prirodzene končí v Ríme. Tesne pred začiatkom jubilejného roka 2025 bol predstavený nový úsek trasy v Taliansku - medzi Toskánskom a Laziom -, ktorý prechádza cez najkrajšie historické a prírodné lokality oboch regiónov. Ako uviedol pre Vatican News Claudio Giorgini, viceprezident talianskeho Zboru svätého Lazara, ktorý sa stará o tento úsek trasy, púť na tomto úseku má byť pomalou prechádzkou, ktorá sa absolvuje v malých etapách v dĺžke maximálne 10 - 15 km.
Pútnik si tak má nájsť čas na návštevu miesta, kde sa zastaví, aby obdivoval umelecké a prírodné krásy, ale aj na vytvorenie duchovného priestoru účasťou na svätej omši alebo návštevou svätyne.
Všetci peší pútnici, ktorí na ceste do Ríma prejdú aspoň 100 kilometrov, budú môcť získať špeciálny certifikát na pergamene. Špeciálne pre nich bude otvorená samostatná brána, aby sa mohli rýchlejšie a ľahšie dostať k Svätej bráne Baziliky svätého Petra.
Ikony nádeje. Poklady umenia prístupné všetkým
Púť do Ríma počas Svätého roka môže zahŕňať aj jedinečnú príležitosť vidieť majstrovské diela umenia, ktoré zvyčajne nie sú bežne sprístupnené. Desiatku dní pred otvorením Jubilejného roka otvorila Bazilika Panny Márie Väčšej v Ríme pre verejnosť nové priestory Libériového múzejného centra. Návštevníci môžu okrem iného obdivovať obraz Jacopa Zucchiho zo 16. storočia „Zázrak snehu“, ktorý - podobne ako ďalšie dielo tohto umelca „Sprievod Gregora Veľkého so Salus Populi Romani“ - bol do baziliky vrátený z Vatikánskych múzeí.
V inej miestnosti bude možné vidieť aj vôbec prvý mramorom vyrezávaný vianočný betlehem z roku 1291 od Arnolfa di Cambio. Objednal si ho pápež, františkán Mikuláš IV. V pápežskom paláci v Castel Gandolfe sú zasa vystavené majstrovské diela zapožičané z Vatikánskych múzeí vrátane Rafaelovej tapisérie zobrazujúcej ukameňovanie svätého Štefana a obrazu „Klaňanie sa dieťaťu“ od Domenica Ghirlandaia.
V rímskom kostole svätej Agnesy v Agone sa zasa do 16. februára koná výstava „Ikony nádeje. Cesta viery vo Vatikánskych múzeách“. Ako pre Vatican News vysvetlila riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta, výstavu tvorí osemnásť diel z kresťanskej východnej Európy vrátane Grécka, Bulharska, Ukrajiny, Ruska a Macedónska.
„Nazvali sme ich ikony nádeje, v súlade s mottom Jubilea, práve preto, že sú vyjadrením pokoja a bratstva, o čom svedčí aj zmes štýlov. Ich vzájomné porovnanie ukazuje, že všetci nesieme rovnaké posolstvo,“ hovorí riaditeľka Jatta.
Jubileá: Od ľudí vyšla iskra
Hoci celý Rím prakticky žije jubileami, aj mnohí Rimania nepoznajú históriu a genézu pápežských jubileí. Pritom táto tradícia siaha až do roku 1300 a iskru v nej vyvolala ľudová zbožnosť. Bolo to 1. januára 1300, keď sa v Ríme zhromaždili davy ľudí v očakávaní vyhlásenia odpustkov pápežom Bonifácom VIII. Ako sa totiž povrávalo, presne 100 rokov predtým, v roku 1200, boli takéto odpustky udelené.
V pápežských análoch však o takejto udalosti nepadlo ani slovo. Pápež ich v ten deň nevyhlásil. Ľudia sa vrátili sklamaní z nočnej bohoslužby. Keď sa však o niekoľko dní neskôr, 17. januára, počas tradičnej procesie s Veronikiným závojom, relikviou obsahujúcou odtlačok Kristovej tváre, zhromaždili v Ríme obrovské zástupy pútnikov prosiacich o udelenie možnosti odpustkov, pápež Bonifác vypočul hlas ľudu. Už o päť dní neskôr vydal špeciálnu bulu, ktorou ustanovil vôbec prvý Svätý rok. A oznámil, že ďalšie jubileá sa budú konať každých 100 rokov.
Mali to byť po sebe nasledujúce okrúhle dátumy od narodenia Krista. Už o polstoročie neskôr, v roku 1350, však pápež Klement V. vyhlásil ďalšie jubileum, pričom toto časové rozpätie skrátil na 50 rokov, aby z neho mohli ťažiť nasledujúce generácie, ale predovšetkým preto, aby sa prispôsobil starobylému židovskému zvyku Jubilejného roka, ktorý sa slávil presne každých 50 rokov.
Pápež Pavol II. zasa túto frekvenciu ešte zvýšil zavedením slávenia Svätého roka každých 25 rokov - ako sa to robí dodnes. Okrem riadnych jubileí existujú aj mimoriadne jubileá vyhlasované pri osobitných príležitostiach, ako sú začiatky niektorých pontifikátov, mimoriadne jubileum vykúpenia v roku 1983 alebo Jubileum slávené v roku 2015. Toto mimoriadne Jubileum milosrdenstva vyhlásil pápež František.
Ďalšie mimoriadne Jubileum sa bude konať v roku 2033 - 2000 rokov od Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
V roku 2025 sa Rím rozozvučí ohlasovaním nádeje. „Každý má nádej. Nádej je prítomná v srdci každého človeka ako túžba a očakávanie dobra, aj keď nevie, čo prinesie zajtrajšok,“ - napísal pápež František vo svojej bule k Svätému roku.
„Nepredvídateľnosť budúcnosti však niekedy vyvoláva protichodné pocity: od dôvery k strachu, od pokoja k skľúčenosti, od istoty k pochybnostiam. Často sa stretávame so skľúčenými ľuďmi, ktorí hľadia do budúcnosti so skepsou a pesimizmom, akoby im nič nemohlo priniesť šťastie. Nech je Jubileujný rok pre každého príležitosťou oživiť nádej,“ vyzýva pápež František.
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
